Dokážeme niekedy opustiť sústavu a vydať sa ku hviezdam? Aj napriek ambíciam existuje hranica, ktorú neprekonáme

Ľudstvo sa už o pár rokov vráti na Mesiac, potom príde na rad Mars. Dostaneme sa ešte ďalej?

Existuje vesmírna hranica, ktorú neprekonáme?
Zdroj: Unsplash (Brian McGowan), Wikimedia, Úprava: Vosveteit.sk

Rekord pre najväčšiu vzdialenosť od Zeme stále patrí posádke misie Apollo 13. Tá sa takmer skončila tragédiou, no po obletení Mesiaca sa trojica bezpečne vrátila na Zem. Vo svojom najvzdialenejšom bode sa o našej planéty nachádzali niečo cez 400-tisíc kilometrov.

Lenže dokážu ľudia cestovať aj ďalej? Dnes vesmírne agentúry zvažujú ďalšie misie na Mesiac a pripravujú sa aj na prvý ľudský „výlet“ na Mars. Dokážeme sa dostať ešte ďalej, napríklad na okraj sústavy alebo vesmíru? Na túto otázku odpovedá portál IFL Science.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Prieskum Slnečnej sústavy

Na prieskum Slnečnej sústavy už máme všetky potrebné technológie, no nie je to taká jednoduchá úloha, ako sa môže zdať. Ak by sme poslali astronauta k Jupiteru, Saturnu, alebo Plutu, najväčším rizikom by bola radiácia. Čím ďalej sa od Zeme nachádzame, tým je dávka kozmického žiarenia vyššia. Naša planéta má magnetosféru – ochranné magnetické pole, ktoré nás pred touto radiáciou chráni.

Tam vonku sa astronauti nemôžu spoliehať na ochranu našej magnetosféry a preto potrebujú radiačný štít. V tomto smere vedci testovali špeciálny druh huby, ktorá rastie v Černobyle a živí sa radiáciou. Táto huba by sa mohla v budúcnosti stať živým štítom či už vesmírnej rakety, alebo obytného modulu na povrchu iného sveta.

Cesta však zaberie mesiace alebo roky. Vesmírne agentúry v tomto smere zvažujú jednosmerné cesty, no prežiť na povrchu Marsu je nesmierne náročná úloha.

Cesta ku hviezdam

Podarí sa ľudstvu niekedy opustiť našu Slnečnú sústavu? Je to možné, no takáto výprava by bola otázkou ďalekej budúcnosti. Ak zoberieme našu najrýchlejšiu sondu – Parker Solar Probe, cesta k najbližšej hviezde by jej zabrala viac ako 8-tisíc rokov. Miniatúrne sondy by to ale dokázali za niekoľko dekád aspoň podľa teórie. Väčšie jadrové rakety by to zvládli za niekoľko storočí, no v ani jednom prípade nejde o transport vhodný pre človeka.

Riešením by mohla byť takzvaná generačná loď. Ide o obrovský druh vesmírnej rakety, ktorá by bola schopná ubytovať niekoľko generácií ľudí. Jedna generácia by cestu začala a ich vzdialení potomkovia by v budúcnosti dorazili do cieľa.

Ak by existovala raketa, schopná priblížiť sa k rýchlosti svetla, astronauti by mohli prekonať extrémne vzdialenosti, no zároveň by boli ovplyvnení dilatáciou času. Einstein povedal, že čím rýchlejšie sa pozorovateľ pohybuje, tým pomalšie preňho čas plynie.

Dostať sa na relativistické rýchlosti je jednoduché, ak máme raketu, schopnú akcelerovať rýchlosťou 9.81 metrov za sekundu na druhú, čo je sila, ktorá sa rovná gravitačnému ťahu Zeme. Ak by sa raketa z astronautmi pohybovala rýchlosťou približujúcou sa rýchlosti svetla, dokázali by sa dostať aj ku vzdialenejším hviezdam. Oproti 27 rokom, čo trvá svetlu dostať sa z hviezdy Vega na Zem, by astronauti z ich uhla pohľadu zvládli cestu len za šesť rokov.

Nanešťastie aj keby sa ľudstvu podarilo priblížiť sa rýchlosti svetla kvôli expanzii vesmíru existujú regióny, ktoré sa od nás vzďaľujú rýchlejšie ako svetlo. Existuje hranica nazývaná kozmický horizont, ktorá značí bod, od ktorého sa vyžaduje cestovať rýchlejšie ako svetlo, aby ste sa niekam dostali. Na tejto teórií ale vedci stále pracujú.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre