Potenciálnu ochranu pred radiáciou, ktorej sú vystavení astronauti, by sme mohli nájsť v Černobyle. O čo ide?
Huby zohrávajú významnú úlohu v našich životoch, hoci to mnohí pravdepodobne ani netušia. Využiť by sme ich mohli aj mimo Zeme
V Černobyle sa odohrala doposiaľ najväčšia jadrová katastrofa, a to ešte v roku 1986. Bol tie čierny deň nielen pre Ukrajinu, ale aj pre veľkú časť Sovietskeho zväzu, Východnej Európy, či Škandinávie. Paradoxne, aj takto negatívna skúsenosť, môže poslúžiť k dobému účelu.
Portál iflscience upozorňuje na vcelku zaujímavé dáta, ktoré by paradoxne mohli dopomôcť k ochrane kozmonautov pred nebezpečnou radiáciou, ktorá je prítomnou vo vesmíre.
Na Zemi nás pred vesmírnou radiáciou chráni magnetické pole
Magnetické pole zohráva významnú úlohu v ochrane života na Zemi pred vplyvmi nebezpečného kozmického žiarenia. Ide o prirodzený štít Zeme, ktorý je tvorený pohybom tekutého železa vo vonkajšej vrstve jadra Zeme, nazývaným geodynamo. Túto ochranu nemôžeme považovať za samozrejmosť a existuje veľa obáv z toho, ako budeme môcť zabezpečiť ochranu kozmonautov pri budúcich hĺbkových misiách vo vesmíre pred žiarením. Potenciálna odpoveď na tento problém môže pochádzať zo zvláštneho zdroja – sú nimi huby.
Hoci bez húb by na našej planéte, život ako ho dnes poznáme, s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nevznikol, tak aj napriek tomu, je tejto rastline kladená relatívne malá pozornosť. Huby totiž spolu s baktériami rozkladajú zložité organické látky na jednoduché, ktoré sa môžu následne opäť zapojiť do obehu látok v prírode. Preto majú nezastupiteľnú úlohu v prirodzených ekosystémoch.
Najväčším nebezpečenstvom pre ľudí v hlbokom vesmíre je žiarenie
Čo je však zaujímavé, huby sú schopné života aj v extrémnych podmienkach, kde dokážu plniť rôzne úlohy. Len v troskách černobyľskej nehody, bolo objavených približne 200 druhov žijúcich húb.
Neprehliadnite
„Určitým hubám sa darí v prostredí s vysokou úrovňou žiarenia na Zemi, ako je napríklad polomer kontaminácie jadrovej elektrárne v Černobyle.“ píše sa v publikovanej štúdii A Self-Replicating Radiation-Shield for Human Deep-Space Exploration…
Jedna z týchto húb, Cladosporium sphaerospermum, bola dokonca prevezená na ISS (Medzinárodnú vesmírnu stanicu), aby bola odskúšaná jej schopnosť zoslabovať ionizujúce žiarenie na palube v priebehu 30 dní, ako analóg k obydlia na povrchu Marsu.
„Analogicky k fotosyntéze sa zdá, že tieto organizmy vykonávajú rádiosyntézu pomocou pigmentov známych ako melanín na premenu gama žiarenia na chemickú energiu. Existuje hypotéza, že tieto organizmy môžu byť použité ako radiačný štít na ochranu iných foriem života.“ píše sa v publikovanej štúdii.
Výsledky výskumu ukázali, že 21-centimetrová vrstva týchto húb by dokázala v značnej miere negovať ročný dávkový ekvivalent radiačného prostredia na povrchu Marsu, zatiaľ čo pri ekvimolárnej zmesi melanínu a kyseliny octovej by bolo potrebných približne 9 cm.
Komentáre