SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Vesmír v ktorom žijeme nemôže existovať: Sú naše teórie nesprávne, alebo je v hre niečo viac?

Fyzici po celom svete sa snažia vyriešiť záhadu antihmoty a jej vzniku po veľkom tresku.

Vesmír vznikol pred 13.8-miliardami rokov veľkým treskom. Išlo o udalosť, ktorá neskôr viedla ku vzniku prvých hviezd, galaxií, planét a nakoniec aj Zeme a života. My ľudia sa už odnepamäti snažíme pochopiť ako funguje vesmír okolo nás a hoci sme sa za posledné roky veľa dozvedeli, existuje ešte obrovské množstvo javov, ktoré si nevieme vysvetliť, píše portál Cnet.

Ako je možné že vesmír vznikol a prečo sa začal práve veľkým treskom? Hoci na túto otázku zatiaľ odpoveď neexistuje, vedci prinášajú šokujúcu teóriu, ktorá by mohla otriasť našim chápaním vesmíru.

„Ak rozoberieme tie najlepšie fyzikálne teórie, aké dnes existujú, takmer vždy sa dostávame k záveru že vesmír, ako ho poznáme, jednoducho nemôže existovať,“ vysvetľuje fyzik Stefan Ulmer.

Napriek tomu sme tu. To môže znamenať že naše zákony fyziky nie sú správne, alebo nám chýbajú obrovské časti skladačky. V súčasnosti sa vedci snažia prísť na to, čo nám môže unikať. Sám Ulmer strávil niekoľko dlhých rokov študovaním teoretickej látky, ktorá spôsobuje problémy v našom chápaní vesmíru – antihmoty.

Zem, Slnko, či iné planéty sa skladajú z normálnej hmoty, ktorú vytvoril veľký tresk. Astrofyzici sa ale domnievajú, že existuje aj opak normálnej hmoty, ktorý sa nazýva antihmota. Tá sa skladá z atómov, kde majú protóny pozitívny náboj a elektróny negatívny. Jednoducho povedané, ide o presný opak hmoty.

V našom vesmíre sa podľa teórie vedcov môže ukrývať malé množstvo antihmoty. Háčik je ale v tom, že ak sa antihmota stretne s normálnou hmotou, navzájom sa vymažú. V tom sa ukrýva veľký problém. Fyzici využívajú na popísanie správania častíc dve teórie – Štandardný model a teóriu kvantového poľa. Ak sa tieto teórie spoja dokopy, výsledky sú prinajmenšom zvláštne.

Ako je to s antihmotou?

„To, ako bol postavený náš čas a priestor naznačuje, že hmota a antihmota sú presne symetrické. Znamená to že majú rovnakú hmotnosť, ale opozitný elektrický náboj, či magnetický moment,“ vysvetľuje Ulmer.

Ak je toto tvrdenie správne, potom pri veľkom tresku existovala „fifty-fifty“ šanca, že vznikne buď hmota, alebo antihmota. Ak by však bola distribúcia presne 50/50, vesmír by sa jednoducho sám vymazal a neexistovala by v ňom žiadna hmota.

Napriek tomu počas veľkého tresku vzniklo oveľa viac hmoty, než antihmoty. Vedci sa doteraz snažia prísť na to, prečo to tak bolo a čo sa stalo s vytvorenou antihmotou. Možno ale existuje spôsob, ako túto záhadu vyriešiť.

„Ak by bol protón povedzme len o štipku ťažší, ako antiprotón, potom by dávalo zmysel, že veľký tresk vytvoril viac hmoty,“ tvrdí Ulmer.

Záhada antihmoty je však ťažkým orieškom aj pre vedcov. Ak je antihmota rovnaká ako hmota, v podstate by sa nič nezmenilo. Existuje totiž teória CPT symetrie, pri ktorej sa sleduje náboj, orientácia a čas. Podľa tejto teórie by vesmír ostal rovnaký, ak by sa napríklad všetky pozitívne náboje zmenili na záporné, alebo ak by išiel čas dozadu, namiesto dopredu.

Ak by sa teda z hmoty stala antihmota, nič by sa v základoch fungovania vesmíru nezmenilo. Vedci ale počítajú s tým, že je antihmota presným opakom hmoty. Ak by nebola, princíp CPT symetrie by bol narušený, čo by podľa Ulmera vyžadovalo „zmenu v našom filozofickom rozmýšľaní“.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close