SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci v novej štúdii navrhujú existenciu častice, ktorá by určovala tikanie vesmírnych hodín

Bude teória všetkého schopná odhaliť vesmírny čas?

Teória všetkého je hypotetická teória, ktorá by bola schopná zlúčiť dokopy svet kvantovej mechaniky, ktorý študuje najmenšie objekty vo vesmíre a Einsteinovej teórie relativity, ktorá sleduje, naopak, tie najväčšie.

Tieto dve odlišné teórie prinášajú so sebou protichodné spôsoby, ako sa môžeme pozerať na čas. Kvantová mechanika vníma plynutie času ako parameter, ktorý sa neprestáva hýbať dopredu konštantným tempom. Teória relativity nás ale učí, že čas sa môže naťahovať, alebo zmršťovať, v prípade dvoch pozorovateľov, pohybujúcich sa odlišnými rýchlosťami. Píše o tom aj portál Live Science.

„Nevieme presne určiť, čo je to čas. Vieme, že veci sa menia a túto zmenu opisujeme vo veličine času,“ vyjadril sa Martin Bojowald, fyzik z univerzity v Pennsylvánii.

Teória všetkého

Vo väčšine prípadov je nesúlad medzi vyššie spomínanými teóriami nepodstatný. Oblasti, ktoré jednotlivé teórie popisujú sa zriedka stretnú v jednom bode. Výnimkou sú ale niektoré objekty, napríklad čierne diery, ktoré oplývajú obrovskou hmotou v nepredstaviteľne malom priestore. Preto nemôžu byť plne opísané bez teórie všetkého, ktorá sa inak nazýva aj kvantová gravitácia.

V niektorých verziách teórie o kvantovej gravitácii by bol čas kvantifikovaný, oddelený do samostatných jednotiek, ktoré by boli jeho základnou hodnotou. Znamenalo by to, že samotný vesmír obsahuje častice, ktoré určujú minimálnu hodnotu tikania času, pre všetko čo sa v ňom nachádza. Prirovnať by sa to dalo k Higgsovmu bozónu, ktorý udáva hmotu. V tomto prípade by však išlo o časticu, ktorá udáva čas.

Vedcom sa podarilo zostrojiť model takýchto „univerzálnych hodín.“ Prišli na to, že atómové hodiny by boli miestami v nesúlade s univerzálnymi hodinami. To by znamenalo isté nepresnosti jednotlivých hodín, ktoré by sa nemuseli zhodovať v tom, koľko času reálne ubehlo. Najlepšie atómové hodiny dokážu merať čas tak malý ako 10-19 sekundy. Najzakladanejšia, najmenšia jednotka času však nemôže byť menšia než 10-33 sekundy. To sa píše v štúdii, ktorá sa objavila v Physical Review Letters.

Je mimo našich technologických schopností overiť, či takáto základná jednotka času existuje. Ide však o teóriu, ktorá je oveľa prístupnejšia, než predchádzajúce, ako napríklad Planckova časová jednotka. Tá určila najmenšiu možnú jednotku na 10-44 sekundy.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close
Pracovné ponuky