Ubehlo 50 rokov od pristátia misie Apollo 14 na Mesiaci. Títo kozmonauti sa poprechádzali po jeho povrchu!

Išlo o predposlednú misiu, počas ktorej sa po povrchu Mesiaca poprechádzali ľudia

Misia Apollo 14_uvodny obrazok
Zdroj: Wikipedia

Minulé storočie sa nieslo v duchu pretekov svetových veľmocí, USA a Sovietskeho zväzu. Išlo o dva rozdielne svety a dve rôzne politické zriadenia, ktoré medzi sebou súperili na viacerých frontoch. Jedným z nich boli aj vesmírne preteky, ktoré vyvrcholí misiou Apollo 11 v roku 1969, kedy sa podarilo americkej NASA dostať na povrch Mesiaca prvých kozmonautov. Neznamená to však, že Sovietsky zväz nezaznamenal obrovské úspechy v týchto pretekoch. Na svoje konto si rovnako pripísal viacero cenných prvenstiev. Vráťme sa však späť k misiám Apollo, ktorých bolo celkovo 17. 

Ubehlo presne 50 rokov od pristátia misie Apollo 14 na Mesiac

Písal sa 5. február 1971, kedy misia Apollo 14 úspešne dorazila do svojho cieľa, ktorým bol povrch Mesiaca, na ktorom americká NASA pristála s ľudskou posádkou. Na obežnú dráhu našej prirodzenej družice sa dostali deň predtým. Samotná misia však začala o niečo skôr, konkrétne 31. januára a trvala celkovo 9 dní.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Alan Shepard a pilot lunárneho modulu Edgar Mitchell pristáli menej ako 30 metrov od cieľového bodu neďaleko kráteru Cone v oblasti Fra Mauro na Mesiaci. Počas tejto misie, Alan Shepard, vstúpil na povrch Mesiaca ako 5. človek. Mimochodom, bol zároveň prvým človekom, ktorý si na jeho povrchu zahral golf. Počas pristávania na Mesiaci zostal pilot veliteľského modulu Stuart Roosa na mesačnej obežnej dráhe veliteľského modulu Kitty Hawk.

Apollo_14_posadka
Pilot veliteľského modulu, Stuart A. Roosa, veliteľ, Alan B. Shepard mladší a pilot lunárneho modulu Edgar D. Mitchell.

Na Mesiaci kozmonauti strávili celkovo 33,5 hodín a z toho mimo vesmírneho modulu strávili 9 hodín a 23 minút. Veľkú časť mimo lode strávili rôznymi experimentami, z ktorých niekoľko prebiehalo pomocou rádiových signálov ešte aj po ich návrate. Išlo napríklad o zbieranie dát zo seizmometra, ktorý detegoval tisíce zemetrasní a pomohol tak určite štruktúru vnútra Mesiaca.

Počas dvoch výstupov, ktoré astronauti absolvovali, celkovo nazbierali 42-kilogramov mesačných vzoriek. Väčšia časť z nich boli brekcie, čo sú horniny skladajúce sa z izolovaných úlomkov väčších ako 2-milimetre a nárazovo tavené horniny vytvorené počas extrémnej teploty a tlaku po nárazovej udalosti Imbrium a iných udalostí formujúcich kráter Cone. Len pre zaujímavosť, vzorky horník zozbierali až do vzdialenosti 200-metrov od miesta pristátia.

Mimochodom, išlo o predposlednú misiu, počas ktorej sa po povrchu Mesiaca prešiel človek. Poslednou misiou, kedy sa po povrchu našej prirodzenej družice prešla ľudská noha, bola misia Apollo 15, ktorá sa odohralo v tom istom roku. Nedovolí nám zároveň nespomenúť, že ľudia by sa na povrch Mesiaca mohli vrátiť už v dohľadnej dobu v rámci projektu Artemis, ktorého okrem iného je cieľom aj vybudovanie trvalej mesačnej základne.

Zdroj: lpi.usra.edu

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre