Raz tam je a potom zas nie: Ako je to s planétou okolo Barnardovej hviezdy?

Čo mohlo viesť k nepresným pozorovaniam?

Barnardova hviezda
Zdroj: NASA, ESA

Barnardova hviezda je jedna z hviezd, ktoré sa nachádza v blízkosti Slnečnej sústavy. Od nás sa nachádza necelých šesť svetelných rokov a v roku 2018 vedci oznámili, že okolo nej by mala obiehať exoplanéta, píše portál Universe Today.

Pátranie po planétach je relatívne mladý vedný odbor a hoci bolo do dnešného dňa objavených viac ako 4-tisíc planét mimo našej Slnečnej sústavy, chyba sa stať môže. Nedávne výskumy naznačujú, že sa štúdie z roku 2018 mohli mýliť a v blízkosti hviezdy sa žiadna planéta nenachádza. Tím vedcov opätovne preskúmal dostupné informácie a zistilo sa, že existuje niekoľko faktorov, ktoré mohli vyvolať „planý poplach.“

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pôvodný tím, ktorý odhalil planétu v roku 2018, sa nazýva CARMENES a ide o združenie španielskych a nemeckých astronómov. Tí pozorovali hviezdu 23 rokov a použili 7 rôznych nástrojov. Neboli však jedinou skupinou, ktorá tvrdila, že okolo Barnardovej hviezdy by mohla obiehať exoplanéta. V roku 1963 k podobným záverom dospel aj astronóm Peter van de Kamp, ktorý si myslel, že sa mu podarilo objaviť prvú exoplanétu v histórii ľudstva.

Jeho nález ale nebol nakoniec potvrdený. Do výskumu sa zapojilo viacero odborníkov, ktorí ale nedokázali reprodukovať výsledky, ktoré získal van de Kamp. Rovnaká situácia nastala v roku 2018. Tím CARMENES tvrdil, že sa im podarilo objaviť novú planétu, obiehajúcu okolo Barnardovej hviezdy. Tím použil metódu radiálnej rýchlosti, ktorá sa spolieha na dopplerov efekt. Ten spôsobuje modrý a červený posun v svetelnom spektre, keď sa hviezda posúva smerom ku nám, alebo od nás.

Planý poplach?

Presnosť tejto metódy môžu ovplyvniť viaceré faktory. V prípade Barnardovej hviezdy bola hlavným faktorom jej extrémne pomalá rotácia. Hviezde trvá jedno otočenie okolo svojej osi približne 145 dní, čo je v porovnaní s našim Slnkom 6-násobne viac. Nášmu Slnku trvá jedna rotácia len 25 dní.

Problém s dlhou rotačnou dobou je ten, že solárne škvrny by sa mohli brať ako dopplerov efekt a vedci s nimi musia počítať. Práve preto sa robia pozorovania z viacerých obehov a vedci sa snažia solárne škvrny sledovať. Barnardovu hviezdu však možno pozorovať len 270 dní, čo znamená, že tím nemohol pozorovať dve, po sebe idúce rotácie. Solárne škvrny môžu na Barnardovej hviezde vydržať aj celých 10 rotácií. Znamená to, že aj keby tím vedcov pozoroval hviezdu niekoľko období, solárne škvrny ich mohli zmiasť.

Nová štúdia sa pre potreby výskumu pozrela na staré dáta, ale vedci vykonali aj niekoľko nových pozorovaní. Tentokrát však nenašli žiadne stopy planéty. Záverom štúdie je, že vedci musia byť pri práci s citlivými nástrojmi opatrnejší. Tie najcitlivejšie nástroje dokážu zachytiť aktivitu hviezdy a ak na to vedci nebudú brať ohľad, objavia sa aj ďalšie plané poplachy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre