SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Nová čínska vesmírna stanica je poháňaná iónovými tryskami. Čo to znamená pre budúcnosť cestovania naprieč vesmírom?

Jadrový modul Tiangongu sa má stať prvým plavidlom s posádkou poháňaným iónovými pohonmi.

Čína bola dlhú dobu podceňovanou krajinou čo sa týka prieskumu vesmíru. Dlho sa hovorilo len o americkej NASA, ktorá je aktuálnym lídrom, či Rusku, ktoré dominovalo najmä v minulosti a dnes hrá druhé husle. Čína však v priebehu uplynulých rokoch púta čoraz viac pozornosti. Číne ako prvej krajine na svete sa podarilo napríklad priniesť na Mesiac živé rastliny, s ktorými tam robila experimenty. Rovnako ide o prvú krajinu na svete, ktorej sa podarilo pristáť na odvrátenej strane Mesiaca. Čína spolu aj s Ruskom, podpísali nedávno dokonca memorandum, ktorého cieľom je mesačná základňa. Jedným z medzikrokov, kým sa podarí Číne vybudovať trvalú základňu na našej prirodzenej družici, je vesmírna stanica, ktorú chce mať Čína vybudovanú do roku 2023.

Čínska vesmírna stanica má využívať technológiu iónového pohonu

Najnovšie portál Futurism.com upozorňuje na to, že prvý čínsky modul vesmírnej stanice Tiangong by mal využívať technológiu, ktorá by mohla vo významnej miere zefektívniť cestovanie naprieč vesmírom. Ide o technológiu iónových diskov, ktorá je schopnou výrazne znížiť objem paliva potrebného na cestovanie a nielen to.

„Iónové pohony sú v porovnaní s chemickým pohonom rádovo efektívnejšie. Aby sa Medzinárodná vesmírna stanica udržala rok na obežnej dráhe, spotrebujú trysky štyri tony raketového paliva. Podľa Čínskej akadémie vied by s iónovými tryskami bolo potrebných iba 400 kilogramov, aby ste na obežnej dráhe vydržali rovnako dlho.“ píše portál Futurism.com.

Jadrový modul vesmírnej stanice Tianhe, ktorý koncom tohto mesiaca privíta svojich prvých astronautov, pokiaľ pôjde všetko podľa plánu, poháňajú štyri iónové trysky, ktoré ako typ pohonu využívajú elektrinu na urýchlenie iónov. Ak Čína dotiahla tento projekt do úspešného konca, tak by išlo o prvú kozmickú loď v histórii, ktorá bude využívať túto technológiu za účelom prepravy ľudí. Okrem iného podľa publikovaných správ táto technológia by nebola schopnou ušetriť len palivo, ale bola by rovnakou schopnou vo výraznej miere zrýchliť aj cestovanie naprieč vesmírom. Pomocou tejto technológie, vesmírne plavidlo poháňané 200-megawattovým iónovým pohonom, by bolo schopné skrátiť cestu na Mars z približne ôsmych mesiacov na 39 dní, hovoria vedci.

Čínski vedci mali vyriešiť nedostatky tejto technológie

Táto technológia paradoxne nie je novou, vieme o nej už niekoľko dekád, ale jej adaptáciu v prax brzdí to, že vyprodukovaný ťah nie je príliš významný. Väčšina iónových trysiek umiestnených vo vesmíre, väčšinou v satelitoch, generuje zhruba 1 kilowatt energie. Okrem iného táto technológia podľa aktuálnych vedomostí vo výraznej miere v negatívnom slova zmysle vplýva na životnosť motorov. Vedci z Čínskej akadémie vied však hovoria, že sa im podarilo vyriešiť známe nedostatky. Vedci hovoria, že na vnútornú stenu motora vložili magnetické pole, aby odpudzovali škodlivé častice, čím dokážu chrániť motor pred eróziou. Vyvinuli tiež jedinečný keramický materiál navrhnutý tak, aby odolával silnému teplu ako aj žiareniu po dlhšiu dobu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy

Martin Borko

Technológie ma fascinujú už niekoľko rokov a to hlavne spotrebná elektronika, ktorá nám dokáže častokrát zjednodušiť každodenné fungovanie. Zároveň však nepohrdnem ani futuristickými technológiami a víziami, o ktorých rád aj píšem.
Close
Close