Čína ako prvá priniesla na Mesiac živé rastliny. Ich pokus dopadol katastrofálne, kvôli banálnej chybe
Začiatok roka 2019 bol pre čínsku vesmírnu agentúru úspešným. Okrem iného chceli na Mesiac priniesť vzorky rastlín, no pokus nedopadol podľa ich predstáv.
Január 2019 bol plodným mesiacom pre čínsky vesmírny výskum. Ich vesmírna agentúra sa stala nie len prvou, ktorá pristála na odvrátenej strane Mesiaca, ale taktiež ako prvá krajina priniesla na povrch zemiaky, vajíčka húseníc a semiačka bavlny.
Jednalo sa o pokus kultivovania života mimo našej planéty a Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na povrch sa dostala sonda Chang’e-4, pomenovaná na počesť čínskej bohyne Mesiaca. Na palube niesla vzácne materiály v 3-kilogramovej hliníkovej nádobe, ktorá v sebe ukrývala vzduch, vodu a výživovú zmes. Jednalo sa o základné zložky, ktoré by pomohli rastlinám vytvoriť vlastný ekosystém.
V tom čase sa NASA pokúšala pestovať rastliny a starať sa o zvieratá jedine na palube ISS. Jednalo sa teda o prvý pokus preniesť biologické pokusy na povrch iného kozmického telesa. Profesor Liu Hanlog sa pre čínske noviny vyjadril, že potraviny, ktoré so sebou sonda priniesla, boli starostlivo vyberané s ohľadom na ďalších návštevníkov mesiaca.
„Dozvedieť sa, ako by sa rastliny vyvíjali v prostredí s nízkou gravitáciou by napomohlo snahe vytvoriť prvú základňu na povrchu mesiaca,“ povedal profesor Hanlog.
7. januára, pár dní po pristátí, sa na internete objavila fotografia, zachytávajúca klíčiace semiačka. Jednalo sa o prvý organizmus, ktorý vyrástol na povrchu iného kozmického telesa.
Nevydarený experiment
12. januára však všetky rastliny na Mesiaci zahynuli a o experimente nepadla ďalšia zmienka. Príčina ich smrti bola chladná mesačná noc. Ukázalo sa, že nádoba nebola vybavená ohrievačom, čiže rastliny boli vystavené na milosť drsnej teplote -16 C.
Neprehliadnite
V nezávislom interview povedal Liu Hanlog, že kvôli obmedzeniam v nosnosti nemohli do sondy priložiť náhradné batérie. Informácie, čo sa stalo s ďalšími rastlinami na palube, sú nejasné, avšak predpokladá sa, že všetky umreli na následky zimy a spolu so sadenicami sa rozložia vo vzduchotesnom obale.
Týmto katastrofálnym pokusom sa však misia Chang’e-4 neskončila. Sonda pokračuje v skúmaní odvrátenej strany Mesiaca a v roku 2020 sa ku nej pripojí aj sonda Chang’e-5. Tá sa zameria na prinesenie mesačných vzoriek späť na Zem.
Komentáre