Na mesiaci Ganymédes „prší“ plazma, ktorá mení ľad v jeho polárnych oblastiach
Sonda Juno priniesla ďalšie informácie o najfascinujúcejšom objekte našej Slnečnej sústavy
Sonda Juno strávila 4 roky obiehaním okolo Jupitera a jeho mesiacov, stále však ponúka vedcom nové informácie. Po prvýkrát sa jej podarilo zachytiť severný pól jedného z najzvláštnejších objektov v našej Slnečnej sústave, jedného z jupiterových mesiacov.
Ľadový povrch mesiaca Ganymédes sa dramaticky zmenil. Z magnetosféry Jupitera sa na neho valí nepretržitý dážď plazmy. Aj vďaka tomu sa radí medzi najfascinujúcejšie kozmické objekty. S priemerom okolo 5-tisíc kilometrov prekonáva všetky trpasličie planéty a je dokonca väčší než planéta Merkúr. Skladá sa z ľadu a kremíkových skál, so zamrznutou škrupinou, pod ktorou sa skrýva tekutý oceán. Jadro sa skladá z roztaveného železa a dáva mesiacu vlastnú magnetosféru, ako jedinému mesiacu v Slnečnej sústave. Píše o tom portál Science Alert.
Fascinujúci mesiac
Keďže sa Ganymédes nachádza v magnetosfére Jupitera. Interakcia dvoch magnetických polí vytára prekvapivo silné plazmové vlny. Tie sa skladajú primárne z elektrónov a pohybujú sa podľa magnetických dráh. Aj vďaka tomu sa objavujú na mesiaci polárne žiary. Má to ale jeden háčik.
U nás na Zemi sú polárne žiary, ako už ich názov napovedá, v polárnych regiónoch planéty. V prípade Ganyméda, ktorý má zanedbateľnú atmosféru, väčšina plazmy dopadá na povrch. V najnovších infračervených záberoch je jasne viditeľný dopad plazmy na povrch mesiaca.
„Z dát sondy Juno sme sa dozvedeli, že oblasť severného pólu je pozmenená neustálym plazmovým dažďom. O tomto fenoméne sa dozvedáme prvý krát, pretože až teraz sme mohli vidieť celý severný pól,“ hovorí planetárny vedec Alessandro Mura.
Ľad na Ganymédových póloch má odlišnú infračervenú stopu, ako ľad na rovníku. Nová analýza ukázala, že nepretržitý dážď plazmy zmenil samotnú štruktúru ľadových kryštálov. U nás na Zemi sú molekuly ľadu usporiadané do šesťuholníkových vzorcov. Vo vesmíre a na jupiterovom mesiaci vzniká takzvaný amorfný ľad. Ten vzniká, keď sa molekuly rozhádžu. Na Zemi ide o vzácnosť, zatiaľ čo vo vesmíre, alebo kométach je to bežná záležitosť.
Neprehliadnite
Komentáre