Pozrite si dychberúcu fotografiu vyhotovenú americkou sondou „Juno“, ktorá skúma históriu Jupitera
Cieľom vesmírnej sondy Juno je skúmanie najväčšej planéta našej sústavy, Jupiteru. Medzi jej posledné objavy patrí aj dychberúca snímka jeho oblakov.
Vesmírna sonda americkej spoločnosti NASA, Juno, vstúpila na obežnú dráhu Jupitera 4. júla 2016. Jej hlavným cieľom je odhaliť čo stojí za vznikom a vývojom najväčšej planéty v našej slnečnej sústave. Používa na to overené technológie a pomocou nich analyzuje gravitáciu, magnetické pole a hlavne atmosféru tohto plynného obra.
Obežná dráha plavidla je eliptická a prechádza cez polárnu oblasť planéty. Svojou dráhou sa vyhýba vysoko-rádioaktívnym oblastiam Jupitera. Vedci si dali záležať na tom, aby dokázala prežiť drsné podmienky vesmíru, a tak v testovacej komore simulovali udalosti, s ktorými by sa mohla sonda Juno stretnúť.
História uložená v mrakoch
Cieľ sondy, Jupiter, si vedci vybrali najmä kvôli tomu, že sa podľa dohadov jedná o prvú planétu, ktorá v našej Slnečnej sústave vznikla. Na začiatku sa okolo nášho Slnka nachádzal disk, ktorý pozostával z kozmického prachu a plynu. Postupne začali tieto častice do seba narážať, spájať sa a formovať planéty, ktoré svojou gravitáciou priťahovali ešte viac častíc.
Jupiter, ako jediná planéta pozostáva z ľahkých plynov, ako sú vodík a hélium, rovnaké látky, z akých sa skladá aj Slnko. To svojim solárnym vetrom odfúklo všetky pozostatky pôvodných častíc preč, no niektoré sa udržali práve v tele Jupitera. Jeho obrovská veľkosť a gravitačná sila zabraňuje časticiam, aby unikli preč.
Keďže sa planéta skladá z pôvodných látok, ktoré formovali celú našu sústavu, je predmetom intenzívneho skúmania. Pomocou nej totižto môžeme odhaliť, ako sa formovali iné planéty pri iných hviezdach, ale aj ako vznikli planéty u nás „doma“. Sonda Juno má priniesť odpovede na všetky tieto otázky.
Neprehliadnite
Jej najnovší objav je nádherná snímka Jupiterovych mrakov, ktorú zhotovila 29. októbra 2018 počas svojho 16. nízkeho preletu nad planétou. V čase zachytenia snímky sa nachádzala približne 6-tisíc km nad špičkou jeho oblakov. Jedná sa o farebne upravenú snímku, ktorú zhotovili vedci Gerald Eichstädt a Seán Doran, pomocou údajov priamo odoslaných zo sondy.
Komentáre