SpravodajstvoVeda a výskum

Kelt-9 b je planétou, ktorá je horúcejšia ako 80% hviezd: Ako je možné, že existuje?

Nová štúdia sa rozhodla vyriešiť záhady najhorúcejšej planéty.

Do roku 2000 vedci poznali len tie planéty, ktoré sa nachádzali v našej Slnečnej sústave. Delili ich na pevné planéty v našej vnútornej časti sústavy (pozn. redakcie: Merkúr, Venuša, Zem, Mars) a plynné planéty (pozn. redakcie: Jupiter, Saturn, Urán, Neptún), píše portál The Conversation.

Až neskôr sme začali objavovať planéty aj mimo našej sústavy – Exoplanéty. Tieto planéty ukázali vedcom nový obraz toho, ako môžu Hviezdne sústavy vyzerať. Príkladom sú dáta z misie Kepler. Tie ukazujú, že veľké, plynné planéty môžu existovať aj v blízkosti svojej hviezdy. To je v kontraste s našou Slnečnou sústavou, kde sa plynné planéty nachádzajú relatívne ďaleko.

Plynné planéty, ktoré sa nachádzajú blízko svojej hviezdy sa nazývajú horúce Jupitery a ich teplota môže presiahnuť hodnotu 727 °C. Lenže ako je možné, že sa tak obrovská planéta dostane do blízkosti hviezdy? Odpoveď na túto otázku ponúka nedávno publikovaná štúdia v denníku The Astrophysical Journal Letters.

Exoplanéta horúcejšia než Slnko

Štúdia sa zameriava na najhorúcejšiu objavenú exoplanétu – Kelt-9 b. Objavená bola v roku 2016. Kelt-9 b obieha okolo hviezdy, ktorej teploty dvojnásobne prevyšujú teplotu nášho Slnka. Kelt-9 b obieha okolo svojej hviezdy desaťkrát bližšie, než obieha Merkúr okolo Slnka a jej teploty dosahujú 4726 °C. Pre porovnanie, planéta je horúcejšia, než 80% hviezd vo vesmíre a dosahuje teploty, ktoré sa približujú teplotám nášho Slnka.

Kelt-9 b obieha extrémne blízko okolo svojej hviezdy, ktorá na planétu pôsobí svojou ohromnou gravitačnou silou. Preto má exoplanéta takzvanú viazanú rotáciu. Znamená to, že jedna strana je stále otočená smerom k hviezde, zatiaľ čo tá druhá je stále odvrátená. To spôsobuje naozaj dramatické rozdiely v teplotách medzi dennou a nočnou stranou.

Pozorovania odhalili v atmosfére exoplanéty stopy kovov, čo bolo pre vedcov prekvapujúce. Doteraz sa predpokladalo, že kvôli vysokým teplotám sa molekuly kovov rozpadnú na jednoduchšie zložky. Vedci si však myslia, že pozorované molekuly môžu byť „vytiahnuté“ z nočnej strany planéty, alebo z interiéru planéty. Nevedia si ale vysvetliť, ako tieto procesy môžu fungovať.

Kelt-9 b je ale zaujímavý aj preto, že jeho naklonená obežná dráha naznačuje divokú minulosť. Tú môžu vedci pozorovať aj pri ostatných planétach tohto druhu. Je preto možné, že v minulosti sa Kelt-9 b mohol nachádzať oveľa ďalej od svojej hviezdy. Potom sa, pravdepodobne následkom zrážky, dostal na blízku obežnú dráhu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close