Dokáže sa náš mozog regenerovať potom, ako dôjde k jeho poškodeniu?
Hoci ľudia nedokážu regenerovať stratenú končatinu, ako iné živočíchy, aj my máme pozoruhodnú schopnosť liečby.
Možnosť regenerácie je u cicavcov nižšia ako pri iných živočíchoch. Niektoré tvory dokážu regenerovať stratené končatiny a ryby si dokonca dokážu vytvoriť nové mozgové bunky. Ľudské telo síce dokáže zahojiť ranu, no z poškodenia mozgu sa zotaviť nedokážeme, píše portál Science Focus.
„Ľudské telo prestane vytvárať nové neuróny pred narodením. Výnimkou je len jedna, alebo dve malé časti nervového systému, vyjadril sa neurológ James Fawcet.
Ak sa náš mozog poškodí, jeho jedinou možnosťou je pracovať s neurónmi, ktoré ostali nepoškodené. Ak umrie jedna nepodstatná mozgová bunka, nič sa nedeje, no pri vážnejších úrazoch môže byť náš mozog výrazne poškodený. Do určitej miery sa však dokáže sám napraviť. Nazýva sa to neuroplasticita a ide o proces, ktorý funguje na podobnom princípe, ako napríklad Google Mapy.
Neuróny prirodzene hľadajú najrýchlejšiu cestu k svojmu cieľu, no ak je tá cesta zablokovaná, musia nájsť obchádzku. Tá síce trvá o čosi dlhšie, no aj tak ich dostane do cieľa. Jedna mozgová bunka má tisíce rôznych prepojení a tak v prípade poškodenia nie je problém nájsť inú trasu pre informáciu. V tomto smere sa dokáže mozog prispôsobiť aj výrazným poškodeniam.
Keď je mozog poškodený, môže sa pokúsiť obísť poškodené bunky formáciou nových prepojení medzi neurónmi. V princípe tak môže opäť nájsť cestu, ako ovládať jeho stratené funkcie. Neuroplasticita mozgu ale nehrá úlohu len pri jeho vážnom poškodení. Zažívame ju aj v prípade, že sa učíme niečo nové.
Ako mozog riadi „premávku“ v prípade nehody
Ak však ostaneme pri téme poškodenia, neuroplasticita dokáže naozaj zázraky. Napríklad ak nastane poškodenie časti, ktorá spracováva zvuk, mozog môže jej funkcie presunúť do vizuálneho kortexu a naopak.
Neprehliadnite
Neuroplasticita sa spolieha priamo na nervové bunky a na bunky, ktoré ich podporujú. Podporné bunky umožňujú mozgu vytvárať nové prepojenia a obnovujú Myelín, ochrannú látku okolo nervových vlákien. Nervové vlákna tiež majú určitú schopnosť vytvárať nové prepojenia, ak je jadro bunky nepoškodené.
Ak sú však nervové vlákna preseknuté, ich obnova je blokovaná zjazveným tkanivom. Zároveň počas dospievania existuje proces, ktorý zabráni regenerácii nervových vlákien. Neurológ James Fawcet sa venuje výskumu regenerácie nervových vlákien u myší, no pri človeku ide o neporovnateľne náročný proces.
Existujú ale rehabilitačné programy, ktoré sa zameriavajú na využitie mozgovej neuroplasticity. Tie môžu trvať až 17 hodín, avšak čím intenzívnejšia rehabilitácia je, tým lepšie. Vedci tvrdia, že ak od mozgu vyžadujeme, aby niečo fungovalo, rýchlejšie sa v ňom vytvoria nové prepojenia, ktoré obnovia kedysi stratenú funkciu.
Na druhú stranu vedci stále poriadne nechápu, ako môže mozog fungovať. Preto tvrdia, že predpovedať to, ako sa mozog pacienta zotaví je priam nemožné. Každá predpoveď v skorých fázach liečby má väčšiu pravdepodobnosť byť nesprávna, ako správna.
Komentáre