SpravodajstvoVeda a výskum

Ako komunikovať so sondou, ktorá sa nachádza v inej sústave? Pomôcť by nám mohla gravitácia

Ak sa ľudstvo rozhodne vydať sa za hranice našej sústavy, bude potrebovať nový spôsob komunikácie.

Ak sa ľudstvo niekedy v budúcnosti rozhodne preskúmať vesmír mimo našej Slnečnej sústavy, ako prvé vyšle robotické sondy, píše portál Universe Today. Lenže ako s nimi budeme komunikovať?

V súčasnosti používame na komunikáciu so sondami v sústave sieť DSN (pozn. redakcie: Deep Space Network). Je to súbor staníc po celom svete. Každá stanica sa skladá z jedného 70-metrového taniera a niekoľko menších tanierov. Na zachytávanie signálov potrebujeme veľké prístroje, pretože signál, ktorý sondy vyšlú späť k Zemi, je veľmi slabý. Čím ďalej musí rádiový signál cestovať, tým je slabší.

Ak by nás napadlo vyslať sondy k iným hviezdam, pravdepodobne by sme potrebovali novú komunikačnú sieť. Technológia zatiaľ nie je dosť pokročilá na to, aby nám umožnila vytvoriť niečo podobné. Ľudia napriek tomu vedia vysielať signály do vesmíru. Tieto signály sa ale dostanú len do vzdialenosti niekoľkých svetelných rokov.

Nová štúdia ale navrhuje využiť gravitáciu k vytvoreniu komunikačnej siete. Presnejšie majú na mysli efekt gravitačnej šošovky. Ak máme masívne teleso, ako napríklad Slnko, jeho gravitačná sila dokáže ohnúť dráhu svetla a môže poslúžiť ako obrovská šošovka. Problém je, že rádiové signály síce dokážu preniesť dostatočné množstvo informácií a nevyžadujú si veľa energie, no nevieme ich sústrediť do jedného smeru.

Gravitácia Slnka ohýba časopriestor a tým pádom zakrivuje slnečné lúče, alebo iné signály, ktoré prejdú okolo. Nová štúdia tvrdí, že pomocou tohto javu by sme mohli sústrediť rádiové vlny a dostať tak jasný signál. Gravitačná šošovka Slnka by v tomto prípade „zaostrila“ rádiový signál podobne, ako klasická šošovka zaostruje svetlo.

Informácie z iných sústav?

Autor štúdie, Claudio Maccone, vytvoril základné výpočty a zistil, akú prenosovú rýchlosť by sme mohli získať v prípade, že by sme vyslali sondu k najbližším hviezdam. Jeho kalkulácie pracujú so sústavou Alpha Centauri, ktorá sa od nás nachádza približne 4-svetelné roky a Barnardovej hviezdy, ktorá sa od nás nachádza približne 6-svetelných rokov.

V oboch prípadoch by sa prenos pohyboval v kilobitoch za sekundu. Nie je to veľa, podobná hodnota bola bežná v počiatočných štádiách internetu. Vedci sú ale presvedčení, že aj takáto rýchlosť prenosu by bola užitočná. Video vo vysokom rozlíšení by sme asi nedostali, no táto rýchlosť by im umožnila preniesť užitočné dáta a fotografie inej hviezdy.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close