SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

4 dôvody, prečo by život na plochej Zemi bol skutočne divným, ak nie nemožným

Teórií, že naša planéta je obrovským diskom, verí čoraz viac ľudí. Bol by však život na plochej Zemi rovnakým, ako na guľatej?

Teória o plochej Zeme nie je taká stará, akoby ste si možno mysleli. Už v staroveku sa vedelo, že bývame na obrovskej guli. V 19. storočí ale nastal obrovský rozmach vedy, ktorý množstvo ľudí vydesil. Tí sa chceli vrátiť späť do čias, kedy bola veda o tom, čo mohli vidieť a chytiť.

Tak vznikla teória, podľa ktorej všetci žijeme na disku a na jeho okraji hliadkuje NASA, ktorá pošle do basy každého, kto sa k obrovskej ľadovej stene na konci sveta priblíži. Samozrejme existuje aj množstvo experimentov, ktoré sa snažia plochosť našej planéty dokázať. Väčšina z nich prinesie nesprávne výsledky, no sú aj také, ktoré teóriu plochej Zeme potvrdzujú – neberú do úvahy základnú vedu.

Život na plochej Zemi by však bol nemožný, a to z množstva dôvodov. Portál Live Science prináša niekoľko z nich.

Gravitácia

Gravitácia našej planéty pôsobí na všetky objekty rovnako, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Ak by Zem bola plochá, existujú len dve možnosti. Buď by ju gravitácia, ako ju poznáme, stlačila naspäť do guľového tvaru, alebo na plochej Zemi gravitácia neexistuje.

Matematické rovnice, ktoré okolo roku 1850 vypracoval fyzik James Clerk Maxwell, dokazujú, že tvar disku nie je podľa zákonov gravitácie možný.

Atmosféra by neexistovala

Ak na plochej Zemi neexistuje gravitácia, potom by neexistovala ani sila, ktorá by držala našu atmosféru. Bez atmosféry by sme nemali modrú oblohu, ktorá je spôsobená lomom svetla, prechádzajúceho cez atmosféru. Zároveň by sme nemali ani atmosférický tlak a všetko živé na našej planéty by bolo vystavené vákuu.

Bez atmosféry by sme prišli aj o  vodu, ktorá by sa instantne vyparila. Teploty by bez atmosféry rapídne poklesli a voda, ktorá by sa nestihla vypariť by zmrzla. Dobrou správou je, že mikroorganizmy, hlboko pod hladinou oceána by dokázali prežiť.

Bočný dážď

Predstavme si na chvíľu, že na plochej zemi existuje gravitácia, a rovnako ako v prípade guľatej Zeme, všetko ťahá smerom k stredu. V tomto prípade by bol stredom severný pól, ktorý sa nachádza v strede disku. Ľudia, ktorí by žili v tejto oblasti by nepociťovali nič zvláštne, no čím ďalej od stredu by sa nachádzali, tým zvláštnejšie by sa všetko správalo.

Jednou zvláštnosťou by bol aj dážď. Kvapky dopadajú na Zem, pretože sú, ako všetko, priťahované gravitačnou silou. V oblasti severného pólu by sa dážď správal rovnako, ako obyčajne. Dážď na kraji disku by bol ale priťahovaný ku gravitačnému stredu, t. j. k severnému pólu. Inými slovami povedané, dážď by nepadal zvislo, ale vodorovne.

Väčšie vzdialenosti

Teória plochej Zeme
Zdroj: Wikipedia

Ak by sme žili na plochej Zemi, cestovali by sme oveľa dlhšie. Jednou z výhod guľatej Zeme je, že môžeme cestovať okolo nej a nie naprieč. Napríklad by sme nedokázali preletieť krížom cez Antarktídu, pretože tá tvorí na mape plochej Zeme obrovskú ľadovú stenu okolo celej planéty.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close