Zničenie možných asteroidov približujúcich sa k Zemi bude oveľa náročnejšou úlohou ako sme si doposiaľ mysleli
Pri pohľade do nebies by sa mohlo zdať, že vesmír je „kľudným“ a nudným miestom, ale opak je pravdou. Asteroidy menili výzor a život na Zemi od nepamäti. Napríklad približne pred 66 miliónmi rokov zahalili našu planétu do „temnoty“ (pozn. redakcie: do ovzdušia sa dostalo veľké množstvo sadze po náraze masívneho asteroidu), ktorá trvala dva roky. Vplyv to malo na fotosyntézu a rapídne ochladenie Zeme čo vo výsledku spôsobilo vymieranie viacerých druhov živočíchov, vrátane dinosaurov. Naša ZEM je dlhodobo „bombardovaná“ rôznymi predmetmi, avšak našťastie, vo väčšine prípadoch zhoria v atmosfére ešte pred samotným dopadom na povrch.
Predpoklad čím väčší tak tým väčšiu šancu na ochránenie máme je mylná
Doteraz v odborných kruhoch panoval názor, ktorý hovoril o tom, že čím väčší asteroid bude smerovať k Zemi tak tým lepšie. Tento predpoklad vychádza z domnienky, že čím väčší je predmet tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že ho dokážeme „zlomiť“.
Charles El Mir z Johns Hopkins University však pôvodnú domnienku vyvracia.
„Predtým sme si mysleli, že čím väčší je objekt, tak tým ľahšie by sa mohol zlomiť, pretože väčšie predmety majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať chyby,…“, ďalej dopĺňa: „Naše zistenia však ukazujú, že asteroidy sú silnejšie, než sme si mysleli, a vyžadujú viac energie na úplné rozbitie.“
Vedci vedený Charles El Mir prišli k tomu záveru na základe nového počítačového modelu určeného na simuláciu toho čo by sa stalo, keby asteroid o veľkosti 1 kilometer v priemere narazil do asteroidu s priemerom 25 kilometrov rýchlosťou 5 kilometrov za hodinu. Zistili, že väčší asteroid by sa rozpadol len čiastočne.
Štúdia prichádza k záveru, že by sme mali premýšľať o tom ako predísť hroziacej hrozbe ešte predtým ako nastane.
Neprehliadnite
„Sme bombardovaní pomerne často malými asteroidmi, ako napríklad v Čeljabinsku pred niekoľkými rokmi. Je len otázkou času, kedy tieto akademické otázky sa stanu reálnou hrozbou. Potrebujeme preto vedieť čo by sme mali spraviť keď na to príde – a takéto vedecké úsilie ako je aj táto nám pomôžu spraviť správne rozhodnutia.“, hovorí Ramesh, jeden z výskumníkov.
Zdroj: Futurism.com, Štúdia: On transient climate change at the Cretaceous− Paleogene boundary due to atmospheric soot injections, úvodný obrázok: pixabay.com
Komentáre