SpravodajstvoVeda a výskum

Život v jadre galaxie? Vo vzdialenej budúcnosti možno nebudeme mať na výber, špekulujú teoretici

Hviezdy postupne odumrú a čierne diery ostanú medzi poslednými objektmi vo vesmíre

Každú sekundu príde Slnko o približne 4 milióny ton svojej hmoty. Približne za 5 miliárd rokov minie všetok vodík, ktorý používa na poháňanie reakcii v jadre hviezdy. Vtedy začne svoju premenu na červeného obra a na konci tejto premeny odhodí svoje vonkajšie vrstvy a stane sa z neho biely trpaslík. Ten sa bude postupom času ochladzovať, dokým sa z neho nestane čierny trpaslík.

Vedci predpokladajú, že za 100-miliárd rokov nebude vo vesmíre existovať jediná hviezda. Čierne diery sa stanú jediným zdrojom energie, ktorý by sme mohli v ďalekej budúcnosti využiť. Dokázali by sme však prežiť extrémne podmienky v blízkosti čiernej diery? Na túto otázku odpovedá YouTube kanál používateľa Ridddle.

V jadre každej galaxie sa nachádza supermasívna čierna diera, okolo ktorej sa nachádza obrovské množstvo horúceho plynu. Ide o takzvané aktívne galaktické jadro, ktoré vyžaruje extrémne veľké množstvo radiácie. Okolo supermasívnej čiernej diery existuje takzvaná „mŕtva zóna.“ V nej si nedokáže žiadna planéta udržať svoju atmosféru. Príkladom môže byť aj supermasívna čierna diera v našej galaxii, Sagittarius A*, ktorá sa nachádza uprostred aktívneho galaktického jadra. Predpokladalo sa,  že jej mŕtva zóna by mohla mať priemer až 3 200 svetelných rokov.

Život v jadre galaxie?

Nie je prekvapujúce, že čierne diery sú tie najmenej pravdepodobné objekty, pri ktorých by sme hľadali stopy života. Nedávny experiment však ukázal, že to nemusí byť tak celkom pravda. Astronóm z Harvardskej Univerzity, Manaswi Lingam, sa chcel pozrieť na čierne diery z trochu iného uhla. Namiesto toho, aby sa zameral na ich deštrukčné sily, zisťoval aký potenciálny prínos by mohli mať.

Vytvorili preto počítačovú simuláciu, ktorá ukázala, že „mŕtva zóna“ okolo nich je výrazne menšia, než sa na začiatku predpokladalo. Zistilo sa, že bezpečná vzdialenosť sa v prípade čiernej diery, akou je Sagittarius A*, nachádza vo vzdialenosti 140 svetelných rokov. V tejto vzdialenosti sa začína takzvaná obývateľná zóna. V tejto vzdialenosti budú atmosféry planét ušetrené, za predpokladu, že ich hustota je rovnaká, ako hustota atmosféry na Zemi.

Zároveň vedci zistili, že radiácia akrečného disku nie je vo vzdialenosti 140 svetelných rokov tak silná, aby usmrtila všetok život na povrchu planéty. Ak by sa ľudstvo jedného dňa rozhodlo usadiť v obývateľnej zóne čiernej diery, musia rátať s tým, že namiesto horúceho Slnka tu bude studená čierna diera. Jas akrečného disku je spôsobený horúcim plynom, ktorý sa musí dostať do disku, rozhorúčiť sa a až potom začne žiariť. Ak sa však nič nedostane do čiernej diery, jej teplota je Absolútna nula (pozn. redakcie: Absolútna nula je najnižší možný bod termodynamickej teploty, ktorý sa meria v Kelvinoch. Absolútna nula sa preto rovná -273.15 °C).

Vedci vypočítali, že planéta podobná Zemi, obiehajúca okolo čiernej diery veľkosti Slnka, dokáže absorbovať energiu vo výške 900W. To je dostatok na krátkodobú podporu života. Ten by však časom zanikol. Vyriešila by však väčšia čierna diera naše problémy? Vedci navrhujú, že ak chceme nájsť teplo, mali by sme nájsť čiernu dieru, tisíckrát masívnejšiu, ako je Slnko. Z nej by sme dostali energiu rovnú 14.7 miliónom wattov. V porovnaní so Slnkom to je extrémne málo, avšak naše šance sú o čosi lepšie. Atmosféra by v tomto prípade bola oveľa chladnejšia a menej prívetivá pre život. Vedci predpokladajú, že jedného dňa sa bude musieť ľudstvo presunúť na obežnú dráhu čiernej diery, ak bude chcieť prežiť. Na to máme ale dosť času.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close