SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Život nepotrebuje teplo hviezdy, aby mohol prekvitať: „Túlavé planéty“ môžu vytvoriť vhodné podmienky pre svoje mesiace

Ako je možné, že aj planéta bez Slnka dokáže podporovať život?

Pátranie po stopách života na exoplanétach je pomerne priamočiary proces. Vo väčšine prípadov astronómovia pátrajú po podobných podmienkach, aké máme u nás na Zemi. Samozrejme existuje aj variant, že život vo vesmíre môže existovať vo veľa odlišných formách a aj túto možnosť vedci akceptujú. Momentálne je však život na Zemi jediným príkladom života vo vesmíre a tak vedci najviac rozumejú pozemskému životu, píše portál Universe Today.

Väčšina výskumov sa preto zameriava na život, fungujúci na báze uhlíka a biologickej forme, ktorá potrebuje k svojej existencii vodu. Aj keď vedci s týmito podmienkami rátajú, aj tak existuje možnosť, že objavia život na neočakávaných miestach. Keďže život, ako ho poznáme, potrebuje k existencii vodu, dôležitým faktorom je správna vzdialenosť planéty od hviezdy, okolo ktorej obieha. Táto vzdialenosť sa nazýva obývateľná zóna a vo vnútri tejto zóny sú teploty ideálne na to, aby na povrchu planéty dokázala existovať voda. V prípade našej Slnečnej sústavy sa jej obývateľná zóna nachádza približne medzi obežnými dráhami planét Venuše a Marsu.

Vedci už objavili niekoľko planét, ktoré spĺňajú podmienky a nachádzajú sa v obývateľnej zóne hviezdy. Tieto planéty však obiehajú okolo červeného trpaslíka, hviezdy, ktorá je menšia a chladnejšia ako Slnko. Preto sa tieto planéty nachádzajú oveľa bližšie pri hviezde, než sa Zem nachádza pri Slnku. Väčšina potenciálne obývateľných planét, ktoré sme objavili, obieha okolo červených trpaslíkov, pretože červené trpaslíky tvoria až 75% hviezd v našej galaxii.

Život na túlavých planétach

Prekvapivé zistenie je aj to, že veľké planéty, približne o veľkosti Jupitera, majú tendenciu obiehať blízko pri svojej hviezde. Tieto typy exoplanét sa označujú ako horúce Jupitery. Horúce Jupitery sú planéty, ktoré nemajú vhodné podmienky pre život, no mohli by mať vlastné mesiace, ktoré by mohli vyzerať ako naša Zem.

Zároveň existujú veľké plynné planéty, ktoré sa nachádzajú ďalej od svojej hviezdy. Aj tieto planéty by mohli mať mesiace, ktoré majú tekutú vodu. Za príkladom nemusíme chodiť ďaleko. Takou plynnou planétou je aj náš Jupiter a jeden z jeho mesiacov, Ganymédes, by mohol pod svojim ľadovým povrchom ukrývať vodu. Ďalším mesiacom Jupitera je Európa a predpokladá sa, že tento mesiac ukrýva viac vody, ako Zem. Príkladom mesiaca s vodou, ukrytou pod povrchom, je Enceladus, mesiac Saturnu.

Tieto mesiace si dokážu udržať vodu nie kvôli energii zo Slnka, ale kvôli vnútornému ohrievaniu. To je spôsobené tým, že gravitácia plynného obra „ťahá“ mesiac a vďaka tomu v jeho útrobách prebiehajú termálne procesy. Zaujímavosťou na týchto prípadoch je práve to, že mesiace nezískavajú energiu zo Slnka. Štúdia z vedeckého časopisu International Journal of Astrobiology tvrdí, že aj planéta bez hviezdy, ktorá sa „túla“ vesmírom, môže mať geologicky aktívny mesiac, na ktorom existuje voda.

Štúdia dokonca tvrdí, že takýto mesiac by si mohol svoju vodu udržať dostatočne dlho na to, aby sa na jeho povrchu dokázal vyvinúť život. Samozrejme, v tomto prípade by mesiac nemal toľko vody, ako naša Zem, avšak pre život by to bolo dostačujúce. Jedinou podmienkou je, aby mal mesiac bohatú atmosféru.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close