SpravodajstvoVeda a výskum

Život na jednom z najnehostinnejších miest na Zemi: Čím sa živia mikróby pod ľadom Antarktídy?

Vedcov šokovala existencia života v jazere 3 km pod ľadovcami Antarktídy.

Aj na jednom z najdrsnejších miest našej planéty, na Antarktíde, vedci našli život. Ten sa konkrétne nachádzal hlboko pod ľadovcami, v jazere, ktoré bolo objavené neďaleko ruskej polárnej stanice, Vostok.

Jazero sa nachádza pod trojkilometrovou vrstvou ľadu a môže byť domovom až pre 3500 rozličných druhov organizmov. Aby toho nebolo málo, medzi organizmami objavili aj úplne nový druh baktérie, ktorá sa označuje ako W123-10. Lenže odkiaľ tieto organizmy získavajú potravu? Na túto otázku odpovedal aj prelomový výskum vedcov z University of Bristol.

Výskumníkom sa podarilo zistiť, že erózia prastarých sedimentov, ktoré ležia na dne jazera, môže byť pre mikróby kľúčovým zdrojom potravy, o ktorom sa predtým nevedelo. Toto jazero sa nazýva jazero Whillans a v skutočnosti ide len o časť prepojeného vodného systému. Vedci predpokladajú, že rozpad sedimentov a uvoľnenie živín, môže prospieť nielen samotnému jazeru, ale aj iným lokalitám, ktoré sa nachádzajú po prúde.

Rozpadom sedimentu sa uvoľní potrava pre mikrobiálne organizmy, ktorá cestuje po prúde a zásobí aj iné miesta. Práve vďaka tomu môžu aj v iných jazerách, ktoré sú z jazerom Whillans prepojené, prekvitať komunity mikrobiálneho života.

Drsné podmienky pre život

Vedcom sa tento proces podarilo zopakovať v laboratórnych podmienkach. Z jazera získali sedimenty, ktoré rozdrvili. Následne ich udržiavali pri teplote 0 °C a bez prítomnosti kyslíka. Výskum ukázal, že po 41 dňoch sedimenty uvoľnili až štvrtinu metánu, ktoré potrebujú organizmy pre život. Zo sedimentov sa tiež vylúčilo veľké množstvo vodíka a oxidu uhličitého. Tieto látky sú konzumované organizmami, ktoré na druhú stranu metán vylučujú.

Len dve štúdie sa zameriavali na proces erózie pod ľadovcami a aj tie naznačovali, že zvetrávanie a rozpad sedimentov môže poskytnúť živiny pre tento druh ekosystému. Nová štúdia je však prvou, ktorá používa staré morské sedimenty, no koncentrácia dôležitých látok je viac-menej rovnaká, ako v predchádzajúcich štúdiách.

Vedci dodávajú, že ich výskum nepoukazuje na to, v akom merítku dochádza k erózií sedimentov pod antarktickými ľadovcami. Vedcom sa len podarilo zistiť, že keď dôjde k ich rozpadu, do vody sa môžu vylúčiť veľmi dôležité živiny, ktoré sú kľúčové pre ekosystém v jazerách pod vrstvami ľadu. Momentálne musia pracovať na novej štúdii, v ktorej by zistili presný počet chemických reakcii, ktoré po rozpade sedimentov vzniknú. Zároveň plánujú zistiť, ako sa tieto chemické reakcie líšia vzhľadom na druh sedimentu.

Výskum má uplatnenie nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre. Predpokladá sa, že rovnaký druh oceánu by sa mohol nachádzať hlboko pod ľadom mesiaca Enceladus. Ak pochopíme, ako existujú organizmy u nás, na Zemi, je možné, že by rovnako mohli fungovať aj pod povrchom tohto mesiaca. 

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close