SpravodajstvoVeda a výskum

Závažné dopady globálneho otepľovania: Topenie ľadovcov nemení len hladinu oceánov, ale celú zemskú kôru

Topenie arktického ľadu môže mať oveľa vážnejší dopad, než sme si mysleli.

Globálne otepľovanie môže prispievať k roztápaniu ľadovcov. To na oplátku prispieva k dvíhaniu hladín oceánov, čo mení celú našu planétu, píše portál Scitech Daily.

V novej štúdii, ktorej autorkou je Sophie Coulson, sa píše, že keď dochádza k roztápaniu ľadovcov v Grónsku, alebo na Arktických ostrovoch, dochádza k ohýbaniu zemskej kôry. Toto ohnutie môže byť pozorované stovky, možno až tisíce kilometrov od jeho vzniku.

„Vedci odviedli veľký kus práce a to priamo pod ľadovcami. Vedeli, že tieto ohnutie môže definovať región, v ktorom sa ľadovce nachádzali, no neuvedomili si, že v tomto prípade môže ísť o globálny problém,“ hovorí Coulson.

Coulson a jej tím analyzovali dáta rozpúšťania ľadovcov, od roku 2003 až po rok 2018. Snažili sa nájsť zmeny v zemskej kôre, čo sa im nakoniec podarilo. Vedci objavili horizontálny posuv zemskej kôry. Niektoré posuvy boli tak výrazné, že publikácia Nature, v ktorej bol výskum publikovaný, hovorila aj o novej metóde monitorovania zmien v ľadovcoch.

„Predstavte si, že máte drevenú dosku, nadnášajúcu sa na hladine napustenej vane. Keď zatlačíte smerom dolu, voda pod doskou sa tiež pohne smerom dolu. Ak dosku zdvihnete, všimnete si, že voda stúpa,“ vysvetľuje Coulson.

Dopad topenia ľadovcov

Vedci sa domnievajú, že tieto pohyby zemskej kôry môžu ovplyvniť ďalšie topenie ľadu. Keď sa ľad roztopí a dôjde k napraveniu kôry, podložie pod ľadovcom sa môže posunúť, čo ovplyvní jeho dynamiku. Coulson dodáva, že súčasné topenie ľadu je len to najnovšie, ktoré môžu vedci pozorovať. Pred 2.6-miliónmi rokov začala na Zemi doba ľadová, ktorá trvala približne 11-tisíc rokov. Je možné, že sa naša planéta z tohto obdobia ešte len spamätáva.

„Ak sa pozrieme na našu planétu z krátkodobého hľadiska, všimneme si, že sa správa tak trochu elasticky, ako gumička. Ak by sme sa však pozreli na dlhšiu časovú os, jej správanie pripomínalo skôr pomalú kvapalinu. Dôsledky ľadovej doby prichádzali pomaly a je možné, že ešte stále pociťujeme to, ako sa Zem snaží spamätať,“ tvrdí Coulson.

Objav mladej vedkyne môže siahať naozaj ďaleko. Správne pochopenie pohybov zemskej kôry je totiž kľúčové pre množstvo vedných odborov, ktoré sa pokúšajú pochopiť našu planétu. Na pohyboch zemskej kôry môže závisieť aj presné pozorovanie tektonických platní, či predpovedanie zemetrasení. Je preto kľúčové, aby sa vedcom podarilo oddeliť pohyby zemskej kôry, ktoré sú vytvárané dnešným úbytkom ľadovcov.

Sophie Coulson vo svojom výskume pokračuje. Spolu s tímom klimatických vedcov pripravuje projekcie ľadovcov a dynamiky zemských oceánov. Jej práca je dôležitá, pretože ukázala pohyb celej zemskej kôry, ktorý môže byť väčší, než sme doteraz predpokladali.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close