Zabudnuté plány amerického letectva: Podzemná základňa na Mesiaci, chránená mínami a raketami
Počas studenej vojny chceli Spojené štáty odpovedať na vesmírny úspech sovietov dobytím Mesiaca.
Cesta na Mesiac bolo niečo, o čom ľudstvo snívalo dlho pred začatím programu Apollo. Bolo to však v 19. storočí, kedy o tomto sne začali písať velikáni, ako napríklad Jules Verne, alebo H. G. Wells, píše portál Space.
Ich tvorba vzbudila v ľuďoch vášeň, ktorá sa neskôr pretavila v skutočnosť a keď sa začala studená vojna, súperenie Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, Mesiac sa stal reálnym cieľom. Naša prirodzená družica bola v tom čase skvelým symbolom propagandy a pokroku, no uvažovalo sa aj o armádnom využívaní Mesiaca.
Americké letectvo chcelo byť na čele výskumu rakiet a vesmírnych modulov, ktoré by v tom čase boli odpoveďou na sovietsky Sputnik 1, ktorý sa do vesmíru dostal 4. októbra 1957. O rok po úspešnej misii Sputnik sa americký generál, Homer Boushey vyjadril nasledovne:
„Ten, kto ovláda Mesiac, ovláda Zem. Naše mozgy musia túto vetu naozaj starostlivo zvážiť, lebo ak by bola pravdivá, či si osobne myslím, že je, Spojené štáty musia Mesiac ovládnuť,“ tvrdil Boushey.
Ako nám história napovedá, pokus Spojených štátov bol nakoniec úspešný a dostali sa ako prví a zatiaľ jediní, na povrch Mesiaca. Vesmírny program Spojených štátov však mohol vyzerať úplne inak, nasvedčujú to zrušené plány amerického letectva.
Základňa na Mesiaci už v 60. rokoch
Už v 50. rokoch Spojené štáty chceli získať vojenskú prevahu nad súpermi tým, že na Mesiaci vybudujú základňu. Okrem vojenských účelov mala slúžiť na štúdium Mesiaca a hlbšie preskúmavanie vesmíru. Zaujímavosťou je, že už v roku 1952 americký raketový vedec, Von Braun predložil naozaj ambiciózny plán na dobytie Mesiaca. Plánoval vyslať na obežnú dráhu Zeme tri veľké rakety, ktoré by na povrch našej družice prepravili až 50 astronautov.
Neprehliadnite
Pristátie prvého človeka na Mesiaci, alebo v tomto prípade dvojice, sa plánovalo už na rok 1965. Americká vláda chcela s výstavbou základne začať čo najskôr, prepravou 220 ton nákladu na palube 150 rakiet Saturn. Predpokladalo sa, že už v novembri 1966 bude základňa pripravená na trvalú 12-člennú posádku.
Základňa mala pozostávať z obytných priestorov, vedeckého laboratória, zdravotného a komunikačného centra a skladu. Všetko by sa nachádzalo v kovových cylindroch, prepojených dokopy do tvaru písmena L. Základňa by sa nachádzala pod povrchom, prikrytá lunárnym materiálom, ktorý by ju chránil pred radiáciou, či meteoritmi.
Základňa mala byť chránená pred nepozvanými hosťami mínami, či jadrovými raketami. Keď sa vesmírny program presunul z rúk amerického letectva pod NASA, tento projekt upadol do zabudnutia a všetci prijali program Apollo. Dnes je základňa na Mesiaci opäť v hre, aj keď slúžiť bude na mierovejšie účely. S projektom Artemis sa americká NASA, ale aj iné vesmírne agentúry, pokúsia vytvoriť na našej družici trvalú posádku astronautov.
Komentáre