SpravodajstvoVeda a výskum

Vzdialené supernovy, obrovské hviezdne explózie, môžu mať na našu Zem väčšie dopady, ako sme si doposiaľ mysleli

Relatívne blízke supernovy sa môžu trvalo zapísať na našej planéte

Nový výskum naznačuje, že obrovské explózie energie, ktoré sa odohrajú tisíce svetelných rokov od Zeme môžu zanechať stopy na našom rastlinstve, píše portál Phys.org.

Ide o výskum Roberta Brakenridgea, z University of Colorado. Štúdia bola publikovaná minulý mesiac a zameriava sa na dopad supernov, ktoré sa radia medzi najenergickejšie udalosti vo vesmíre. V priebehu niekoľkých mesiacov totiž dokážu vypustiť rovnaké množstvo energie, ako naše Slnko za celý svoj život.

Brakenridge vo svojej štúdii píše, že blízka supernova by dokázala vyhladiť všetok život na Zemi. Napriek tomu aj tie vzdialenejšie dokážu na našej planéte zanechať svoj podpis. Dokážu ju totiž zaplaviť škodlivou radiáciou a poškodiť našu ozónovú vrstvu. Aby svoje domnienky potvrdil, Brakenridge sa rozhodol študovať letokruhy stromov v nádeji, že objaví istú spojitosť medzi nimi a prípadmi týchto extrémnych kozmických explózií.

Jeho zistenia naznačujú, že explózie relatívne blízkych supernov mohli za uplynulých 40-tisíc rokov narušiť podnebie Zeme až štyrikrát. Jeho výsledky momentálne neprinášajú presnú odpoveď, avšak dostáva sa ku nám zaujímavý pohľad na to, ako nás môže vesmír ovplyvniť.

„Supernovy sa radia k extrémnym udalostiam a ukazuje sa, že by sa mohli premietnuť aj do letokruhov stromov,“ tvrdí Brakenridge.

Supernova v kmeni stromu

Jeho výskum leží na jedinom izotope uhlíka. Ide o carbon-14, izotop, ktorý sa na Zemi vyskytuje len vo veľmi malom množstve. Rádiokarbón vzniká, keď kozmické lúče z vesmíru bombardujú atmosféru našej planéty a to takmer nepretržite. Stromy pohlcujú oxid uhličitý a namiesto uhlíka sa v zlúčenine môže nachádzať práve rádiokarbón.

Lenže stromy nie vždy pohltia rovnaké množstvo rádiokarbónu. Niekoľko prípadov poukazuje na to, že koncentrácia tohto izotopu sa v stromoch rapídne zvýšila. Tento nárast prišiel náhle a bez zjavnej „pozemskej“ príčiny. Väčšina vedcov si to však spájala s obdobiami zvýšenej solárnej aktivity.

Brakenridge si však myslí, že za týmto nárastom rádiokarbónu stoja práve supernovy. Vytvoril zoznam supernov, ktoré sa udiali za posledných 40-tisíc rokov a zistil, že osem najbližších zanechalo v stromoch stopy zvýšeného rádiokarbónu. Štyri pozorovania z ôsmich však boli mimoriadne presvedčivé. Brakenridgeov výskum však ani zďaleka neprináša jednoznačné dôkazy, avšak podľa slov Brakenridgea stojí za ďalšie pozorovania.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close