Voda na Venuši: Mala dvojička Zeme v minulosti základnú látku pre život?
Ako vyzerala táto pekelná planéta v minulosti?
Planéta Venuša je v niektorých smeroch podobná našej Zemi, a preto sa označuje aj ako jej dvojička. Na prvý pohľad si môžete všimnúť planéty, ktoré sú veľkosťou a hmotnosťou takmer totožné a v oboch prípadoch ide o skalnaté planéty.
Tu sa ale všetky podobnosti končia. Hoci je Venuša „dvojičkou Zeme“ podmienky na planéte nemôžu byť odlišnejšie. Naša modrá planéta je ideálnou planétou pre život, zatiaľ čo Venuša je hotovým peklom. Má hrubú atmosféru, ktorej dominuje oxid uhličitý, na povrchu zaznamenáte obrovské teploty a atmosférický dážď a nezabúdajte ani na dažde kyseliny sírovej.
Bola však Venuša odjakživa reálnym peklom? Niektoré teórie hovorili, že niekedy v mladom veku mohla byť Venuša rovnaká ako Zem – rajom pre život, píše portál SciTech Daily. Na jej povrchu by ste našli oceány a možno aj mikroorganizmy žijúce v nich. Hoci znie táto teória zaujímavo, nové výskumy odhalili, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebude pravdivá.
Autorom novej štúdie bol tím astrofyzikov zo Švajčiarska. Tvrdia, že v minulosti mohla mať Venuša miernejšie obdobia, no v žiadnom bode sa podmienky na planéte ani len nepodobali tým pozemským.
Ako vyzerala Venuša v minulosti?
Výskum prichádza v dobe, kedy sa planéte venuje veľa pozornosti. Európska vesmírna agentúra, spolu s americkou NASA, chcú v priebehu tohto desaťročia poslať na planétu najmenej tri vedecké misie. Ich úlohou bude zistiť, či mohli niekedy v minulosti na povrchu existovať oceány. Rovnakú otázku si položil aj tím astrofyzikov, ktorí hľadali odpovede z pohodlia domova – zo Zeme.
Neprehliadnite
„Simulovali sme klimatické podmienky Zeme a Venuše pred viac ako štyrmi miliardami rokov – v dobe ich vzniku. V tomto období bol povrch planét ešte stále roztavený. Keďže sa na povrchu nachádzali vysoké teploty, akákoľvek voda by existovala vo forme pary, ako v tlakovom hrnci,“ Vyjadril sa astronóm Martin Turbet.
Tím vedcov použil rovnaké nástroje ako pri predpovedaní klimatickej budúcnosti Zeme. Ich cieľom bolo sledovať, ako sa atmosféry týchto dvoch planét postupom času vyvíjali. Výsledky ukázali, že podmienky Venuše neumožnili vodnej pare, aby kondenzovala a dopadla na povrch, ako dážď. Jej hustá atmosféra vytvárala veľký sklenníkový efekt, neumožňujúci planéte vychladnúť. Voda ostala v atmosfére a nikdy sa nedostala na povrch, čo znamená, že sa na Venuši nikdy nemohli vytvoriť oceány.
Okrem toho ale dospeli k ešte jednému fascinujúcemu záveru. Našej planéte nechýbalo veľa, aby zdieľala rovnaký osud, ako jej „sestra“. Astronómovia zistili, že ak by sa Zem nachádzala len o čosi bližšie k Slnku, alebo by Slnko žiarilo tak jasne, ako dnes, zo Zeme by sa stala druhá Venuša. Pred 4-miliardami rokov bolo ale Slnko o čosi slabšie, čo umožnilo Zemi vychladnúť a vodnej pare, aby sa premenila späť na vodu.
Komentáre