Vírusy by nám mohli pomôcť v liečbe ľudí, kedy nezaberajú antibiotika, hovoria vedci. Kľúč ako na to, našli na nezvyčajnom mieste!
Výskum vedcov z University of Copenhagen ukazuje nový spôsob boja proti rastúcej hrozbe odolných baktérií.
Odolnosť baktérií voči antibiotikám je čoraz vážnejší problém, na ktorý umrie ročne približne 700-tisíc ľudí. Toto číslo ale bude oveľa vyššie, pretože predpoklady naznačujú, že do roku 2050 umrie na odolné baktérie viac ľudí ako na rakovinu dnes. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje do spomínaného roku nárast obetí na 10-miliónov.
Odolnosť baktérií voči antibiotikám je vážnou hrozbou pre zdravie človeka. Ak liečba nezaberá aj obyčajne neškodné infekcie sa môžu stať smrteľné. Vedci z University of Copenhagen hľadali spôsob, ako proti tejto hrozbe bojovať a v novej štúdii sa im ho podarilo nájsť odpovede, a to možno na mieste, kde by ste to vôbec nečakali. Portál univerzity približuje zistenia vedeckého tímu, ktorí v našom zažívacom trakte objavili množstvo vírusov označujúcich sa ako bakteriofágy. Tieto vírusy infikujú baktérie a pomáhajú udržiavať v našich črevách zdravú rovnováhu. Zároveň by ich vedci mohli použiť na boj s odolnými baktériami.
„Tieto vírusy sú prirodzene vyvinuté na infikovanie baktérií. Môžeme ich preto použiť ako ideálnu zbraň proti nebezpečným baktériám neodpovedajúcich na liečbu tradičnými antibiotikami,“, vysvetľuje Joachim Johansen z Novo Nordisk Foundation Center for Protein Research.
Na základe metódy využívajúcej silu umelej inteligencie, sa vedcom jednoducho podarilo identifikovať cez tisíc nových baktériofágov. Existujú aj iné spôsoby, ako tieto typy vírusov odhaliť, no tie sú v porovnaní s umelou inteligenciou viac časovo náročné. Vedci totiž musia izolovať každý individuálny vírus. Prostredníctvom novej metódy dokázali vedci naraz identifikovať všetky vírusy nachádzajúce sa vo vzorke.
Budúcnosť liečby ochorení?
Prostredníctvom týchto vírusov by vedci dokázali poraziť baktérie, ktoré sa postupom času stali odolnými voči antibiotickej liečbe. Autori štúdie zároveň poukazujú na to že liečba takouto formou má oveľa menej negatívnych vedľajších účinkov. Väčšina antibiotík má široké spektrum účinnosti, čo znamená že okrem zlých baktérií zasiahnu aj tie prospešné. Vírusy by mohli zasiahnuť oveľa špecifickejšie spektrum baktérií.
Tieto typy vírusov totiž infikujú len ten typ baktérie, na ktorú sú naučené. Zdravá rovnováha baktérií v našom zažívacom trakte ovplyvňuje naše dennodenné fungovanie. Vplýva totiž na imunitný systém, produkciu hormónov, trávenie, energiu, náladu, či prah bolesti. Hoci liečba antibiotikami so sebou nesie určité riziká a nie je najvhodnejšou pre baktérie v našich črevách, dnes ide o najlepšia možnosť, ako sa s infekciou vysporiadať.
Neprehliadnite
O schopnosti vírusov napádať baktérie písal aj francúzsko-kanadský mikrobiológ Felix d’Herelle v 20. rokoch minulého storočia. Keď sa ale objavili prvé správy o penicilíne a iných antibiotikách, jeho a iné výskumy odložili. Autori novej štúdie dúfajú, že sa liečba prostredníctvom vírusov v budúcnosti rozšíri.
Komentáre