Vesmír okolo našej planéty je plný nebezpečnej radiácie: Ako je možné, že jej na Zemi dokážeme odolávať?
Sme chránení pred kozmickým žiarením?
Radiácia je druh energie, ktorý má podobu lúčov, elektromagnetických vĺn, alebo častíc. Sú rôzne formy radiácie, napríklad svetlo, ktoré môžeme vidieť, alebo infračervené žiarenie, ktoré môžeme cítiť na koži. Iné formy žiarenia, napríklad gama lúče, alebo röntgenové žiarenie, vidieť nedokážeme.
Vesmír okolo našej planéty je plný radiácie. Vesmírna radiácia je zložená prevažne z atómov, ktoré prišli o svoje elektróny vďaka rýchlosti, ktorou radiácia cestuje naprieč vesmírom. Radiácia sa rozdeľuje na ionizujúcu a neionizujúcu. Neionizujúce žiarenie má podstatne menej energie a nepovažuje sa za až tak nebezpečné, pretože nemá dostatok energie na to, aby odobralo elektrón z atómov, cez ktoré prejde. Ionizujúce žiarenie má oveľa vyššiu energiu a teda dokáže ovplyvniť materiál, ktorým prechádza.
Príkladom ionizujúceho žiarenia sú napríklad alfa častice (pozn. redakcie: jadro hélia, ktoré sa pohybuje rýchlosťami, blížiacimi sa k rýchlosti svetla), beta častice (pozn. redakcie: Vysokorýchlostný elektrón alebo pozitrón), či gama alebo röntgenové lúče.
Oba druhy radiácie môžu byť škodlivé. Neionizujúce žiarenie, napríklad UV, sa dá jednoducho zablokovať. Ionizujúce žiarenie môže prejsť cez rôzne materiály a zmeniť ich. Keď prejde ionizujúce žiarenie cez určitý materiál, ionizuje jeho atómy, teda im odoberie elektrón. Ako vysvetľuje portál NASA, vo svete atómov ide o delovú guľu, ktorá po sebe zanecháva spúšť.
Magnetosféra je mimoriadne dôležitá
Našťastie má naša planéta prostriedky, ktoré nás chránia, aj keď nie úplne. Magnetosféra, alebo aj magnetické pole Zeme nás ochraňuje pred ionizujúcim žiarením, ktoré by nás bez nej zasiahlo. Ďalšou ochrannou vrstvou je aj naša atmosféra. Tieto dve ochranné vrstvy zachytávajú škodlivé žiarenie a bránia mu dostať sa na povrch planéty. Čím vyššie sa však nachádzame, tým je atmosféra a magnetické pole slabšie.
Neprehliadnite
Ionizujúce žiarenie sa rozdeľuje do troch kategórií. Kozmické lúče, ktoré vznikajú mimo našej sústavy, častice solárnych erupcií a radiačné pásy, ktoré sa označujú ako Van Allenove pásy.
Astronauti na ISS sú síce stále chránení magnetosférou, no atmosféra našej planéty ich už ďalej nechráni. To znamená, že sú vystavení vyšším dávkam radiácie, než bežný človek na Zemi. NASA má určité limity, ktoré slúžia na ochranu zdravia astronómov. Ak je astronaut vystavený zvýšenej dávke kozmického žiarenia, môže sa objaviť choroba z ožiarenia, či zvýšené riziko rakoviny a iných degeneratívnych chorôb. Astronauti sú vystavení žiareniu, ktoré sa môže pohybovať od 50 do 2-tisíc milisievertov. 1 milisievert sa rovná približne trom röntgenovým snímkom.
Zatiaľ však nie je jasné, ako žiarenie ovplyvňuje astronautov. V tomto smere sa berie do úvahy odolnosť jednotlivca. Niekto je viac náchylný na škodlivé dopady žiarenia, ako iná osoba. Individuálna odolnosť ostáva stále záhadou, no vedci z NASA sa snažia prísť na to, ako táto odolnosť funguje.
Komentáre