SpravodajstvoVeda a výskum

„Vedomie je vo svojej podstate halucinácia,“ tvrdí teória neurológa

Je realita len výmyslom nášho mozgu? Kde sa ukrýva pravda?

Pochopenie ľudského vedomia je ten najvyšší cieľ nielen pre vedu, ale aj filozofiu. Pochopenie toho, čo nás robí ľuďmi nie je len o zážitkoch jednotlivca, ale o všetkých sociálnych aspektov bytia. Ľudia sú uvedomelé bytosti, ale čo presne je vedomie? Na túto otázku sa pozrel portál IFLScience.

Svoju vlastnú teóriu má doktor Anil Seth, ktorý sa snaží prísť vedomiu na kĺb. Jeho teória znie, že ľudský mozog halucinuje všetko čo vnímame, čím vzniká vedomie. Jeho prístup je vo vedeckej komunite vášnivo diskutovaný, no aby sme dokázali pochopiť, o čom je reč, musíme chápať významu slova Qualia.

Vo filozofii sa pojmom Qualia označujú subjektívne vlastnosti, alebo zážitky. Keď ochutnáme lahodné jedlo, alebo cítime bolesť, pri zakopnutí o nábytok. To sú príklady Qualii. Vo svojej podstate sa všetky naše zážitky môžu popísať ako elektrické impulzy, ktoré cestujú naprieč mozgom.

Doktor Kai Hamburger a Katharina Graben sú dvojicou vedcov, ktorá sa intenzívne venuje štúdiu ľudského vedomia. V ich štúdii sa pozerali na to, že medzi ilúziou, halucináciou a vedomím sú veľké podobnosti.

„Vnímanie je schopnosť popísať, čo sa okolo nás nachádza. Keďže ide o elektrické impulzy v mozgu, mohli by sme povedať, že mozog musí „uhádnuť“ čo sa pred nami nachádza. Tento odhad zakladá na všetkých zmysloch, ale aj skúsenostiach, ktoré sme počas života nabrali. Mozog nepočuje hudbu, alebo nevidí svetlo. To, čo vnímame je jeho najlepší odhad toho, čo sa nachádza tam vonku,“ tvrdí dr. Seth.

Je naše vedomie halucináciou?

Seth tvrdí, že definíciou halucinácie je istá forma nekontrolovateľného vnímania. Ak je to pravda, potom je samotné vnímanie istou formou halucinácie. V tomto prípade ide o kontrolovanú halucináciu, pretože „odhady“ mozgu sú formované a kontrolované našimi zmyslovými orgánmi.

„Faktom je, že halucinácie máme stále… aj teraz. Rozdiel je v tom, že keď sa na halucinácii zhodnú viaceré hlavy, nazveme to realitou,“ vysvetľuje Seth.

Jeho teória si ťažko zakladá na biologických mechanizmoch a ak má Seth pravdu, môže to znamenať tri veci. Za prvé, ak je vonkajšia realita podmienená nášmu mozgu, rovnako je aj náš vnútorný svet. Za druhé, ak hrá biológia veľkú úlohu pri tvorbe vedomia, nebude možné ho len tak stiahnuť do počítača, ako sa niektorí vedci domnievajú. Ako posledné teória naznačuje, že naše vedomie môže byť len malým zlomkom v celku, ktorý môže v našom tele existovať.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close