Vedcom sa podarilo u myší predĺžiť dobu udržania mozgu pri živote aj po ich smrti. Pre budúci výskum liečiv to má veľký význam, tvrdia vedci
Vedci prišli s novou metódou ako je možné udržať mozog myší pri živote aj po smrti. Sľubujú si od nej, že im pomôže pri objavovaní nových liekov.
Už sme mohli vidieť, že vedcom sa podarilo udržať pri živote mozog vybraných zvierat a to aj napriek ich smrti, ale vždy sa jednalo len o veľmi krátky čas v podobe niekoľkých hodín, najviac dní. Najnovšie sa vedcom však podarilo túto dobu výrazne predĺžiť, a to až na dobu niekoľko týždňov. O úspechu japonských vedcov z RIKEN Center for Biosystems Dynamics Research informuje portál sciencealert.com.
Tím vedcov z RIKEN Center for Biosystems Dynamics Research vyvinul metódu, prostredníctvom ktorej sa podarilo udržať pri živote mozog myší po dobu až 25 dní. Vedci zároveň tvrdia, že by bolo teoreticky možné udržať mozog myší pri živote výrazne dlhšie. Test však museli z dôvodov časovej tiesne ukončiť po 25 dňoch. Odhadujú, že by boli schopní dosiahnuť aj 100 dní.
Kľúčom k úspechu bola nová metóda udržiavania tkaniva nažive, ktorá zahŕňala kombináciu špeciálneho typu membrány s modifikovaným mikrofluidným zariadením. Toto špeciálne zariadenia dodávalo prostredníctvom malých kanálov do tkanív tekutiny, vďaka čomu dokázali vedci predísť ich vyschnutiu. Vedci využívali látku polydimetylsiloxán (PDMS). Mimochodom, jedná sa o materiál, ktorý sa často používa ako odpeňovač vo voľne predajných liekoch. Experiment ukázal, že tkanivo u myší zostalo životaschopné po dobu takmer jedného mesiaca.
Vedci si od toho výskumu sľubujú, že im táto nová metóda môže v budúcnosti pomôcť pri objavovaní nových liekov. Výskumníci totiž vďaka nej získajú viac času na to, aby zisťovali reakcie rôznych kombinácií liekov na tkanivá. Problémom doteraz totiž bolo, že veľa buniek v “mŕtvom tkanive” musí vzájomne interagovať, a udržať ich pri “živote” dlhšiu dobu ako je niekoľko hodín či dní je príliš náročné. Tkanivo totiž rýchlo vyschne a zomrie, pokiaľ nie je vložené do vlhkého kultivačného média s vhodnými živinami. Príliš veľa vlhkosti pri ponorení tkaniva do tekutiny zas spôsobuje jeho poškodenie, pretože nadmerná vlhkosť neumožňuje normálny prenos plynov medzi nimi. Tkanivo sa v taktomto prípade doslova „utopí“.
Tím testoval vyššie popisované zariadenie a metódu pomocou tkaniva zo suprachiasmatického jadra myši, čo je zložitá časť mozgu, ktorá riadi cirkadiánne rytmy (pozn. redakcie: cirkadiánne rytmy sú externým vyjadrením vnútorného časového mechanizmu merajúceho denný čas).
Neprehliadnite
Komentáre