Vedcom sa po prvýkrát podarilo na videu zachytiť šírenie koronavírusu u živých zvierat. Tu si ho môžete pozrieť!

Štúdia odhaľuje, ako sa šíri vírus SARS-CoV-2 u živých zvierat.

sirenie virusu COVID 19 v tele zvierata zachytene na videu
Zdroj: YouTube (YaleCampus)

Aktuálna pandémia COVID-19 trápi veľkú časť Zeme a to aj napriek tomu, že máme dnes vo viacerých regiónoch sveta dostatok vakcín. Najnovšia štúdia amerických a kanadských vedcov z Univerzity v Yale a Montreale prináša videozáznam, ktorý je prvý svojho druhu. Podarilo sa im zachytiť,  ako sa šíri vírus SARS-CoV-2 u živých zvierat.

Vedci a experti mohli vďaka tomu po prvýkrát pozorovať, ako sa infekcia presúva z nosa myší do ich pľúc a ďalších orgánov. Na tému upozorňuje TASR s odvolaním sa na univerzitu Yale.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci zistili, že protilátky odobrané ľuďom, zastavili šírenie infekcie

Videozáznam, ktorý vyhotovili, zachytáva postup vírusu naprieč zvieracím telom a tiež pôsobenie protilátok odobratých ľuďom, ktorí sa z ochorenia Covid-19 zotavili. Vedci v priebehu štúdie tiež zistili, že protilátky bez schopnosti aktivovať NK bunky imunitného systému (tzv. prirodzení zabijaci) sú menej účinné v boji proti infekcii.

„Po prvý raz sa nám podarilo vizualizovať šírenie vírusu SARS-CoV-2 pri živom zvierati v reálnom čase. A čo je dôležité, zobrazili sme aj miesta, na ktorých musia protilátky pôsobiť, aby zastavili postup infekcie,“ uviedla jedna zo spoluautoriek výskumu z Univerzity v Yale Priti Kumarová.

Samotný záznam, ktorý univerzita publikovala na serveroch YouTube, si môžete pozrieť nižšie. Uvidíte na ňom tri prípady.  Neľavej strane je šírenie vírusu bez protilátok, v strede je postup šírenia vírusu po podaní protilátok v 3 deň po infikovaní a napravo je šírenie vírusu v tele myši, pri podaní protilátok pred infekciou.

U myší sa šíril vírus rovnako, ako u ľudí

Zaujímavosťou je, že pri myšiach sa vírus šíril rovnakou cestou ako u ľudí. Najprv bola zaevidovaná vysoká vírusová záťaž v oblasti nosa, odkiaľ sa následne rýchlo rozširoval do pľúc a nakoniec aj do ďalších orgánov. Myši uhynuli potom, čo im vírus prenikol do mozgu. Rovnako treba povedať, že vedecký tím bol schopný sledovať šírenie vírusu až na úrovni jednotlivých buniek vďaka bioluminiscenčnému značeniu a pokročilej mikroskopii.

Výskumníci na ďalších nakazených myšiach použili plazmu získanú od ľudí, ktorí sa z ochorenia Covid-19 vyliečili. Došli na to, že plazma vstreknutá do tela myší aj tri dni po nákaze zastavila šírenie vírusu. Rovnako dokázali, že ak boli tieto protilátky podané ešte pred kontaktom zvieraťa s vírusom, dokázali nákaze zabrániť.

„Tieto výsledky získané pomocou zobrazovacích techník sa dajú využiť k rýchlemu zisteniu, či liečba zaberá – a to už v priebehu troch až piatich dní. To je zásadná časová úspora, využiteľná na vývoj protiopatrení v prípade súčasnej pandémie a aj tých budúcich,“ komentoval ďalší spoluautor štúdie Pradeep Uchil.

Jedným z ďalších zistení publikovanej štúdie bolo, že nie všetky protilátky fungujú rovnako dobre.

„Predtým sme si mysleli, že k prevencii infekcie stačí neutralizovať vírus, ale teraz vidíme aj to, že protilátky musia byť prítomné v správny čas na správnom mieste v tele a taktiež v správnom množstve,“ dodala Kumarová.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre