Pracovné ponuky
SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci vyvíjajú tlak na NASA, aby sa Urán stal jej prioritou bádania. Neskôr na to už nebudú tak ideálne podmienky

Vedecká hodnota planéty a jej mesiacov dokáže prevýšiť ohromné náklady na organizáciu misie

Urán je naozaj fascinujúcou planétou, od jeho jedinečnej osi rotácie, cez asymetrické magnetické pole až po jeho mesiace. Drvivá väčšina toho, čo o modrej planéte vieme prišla zo sondy Voyager 2, ktorá popri planéte preletela v roku 1986.

Od roku 1986 pozorovalo Urán pár pozemských teleskopov, no ani jeden z nich nedokázal nahliadnuť do priestoru, ktorý obklopuje túto planétu. Práve preto vznikla výzva, ktorú podpísalo viac ako 100 vedcov. Vyzývajú v nej ku návšteve ľadového obra. Výzva bola šírená doktorom Richardom Carwrightom, výskumníkom z inštitútu SETI (pozn. redakcie: Search for Extra-Terrestrial Life). Navrhuje v nej, aby sa planéta stala jednou z priorít bádania. Ďalej o nej hovorí o nej ako o vlajkovej misii, hoci tie sú najkomplexnejšími a najdrahšími misiami americkej agentúry NASA. Ich cena dokáže prevýšiť miliardu amerických dolárov, píše portál Universe Today.

Tím vedcov ďalej navrhuje, že misia by mala byť navrhnutá a odštartovaná v priebehu nasledujúcich 10 rokov, aby sa mohla využiť gravitačná sila planéty Jupiter, ktorá by pomohla rakete dopraviť sa do cieľa. Toto okno sa objavuje len raz za niekoľko desaťročí.

Manéver, ktorý by pomohol rakete dostať sa k Uránu sa nazýva gravitačný prak. Gravitačný prak využíva gravitačnú silu kozmického telesa na upravenie trajektórie rakety. V tomto prípade so sebou prináša dve výhody: Prvou je, že by sa k Uránu dostala raketa rýchlejšie. Tou druhou je, že by sa stihla dostať raketa k planéte včas a vedci by mohli pozorovať obdobie rovnodennosti. V prípade Uránu ide o vzácne obdobie, počas ktorého by mali vedci šancu zaznamenať veľké množstvo jedinečných dát.

Mesiace Uránu

Fascinujúca je nie len planéta, ale aj jej mesiace. Sonda Voyager 2 objavila vo svojom čase 10 mesiacov a odvtedy pribúdali ďalšie. Dnes je počet mesiacov Uránu 27. Delia sa na tri skupiny. „Klasických“ mesiacov je 5 a spomedzi nich je najväčšia Titania. Potom je 9 nepravidelných mesiacov. Ich obežná dráha nasvedčuje, že ide o objekty, ktoré boli zachytené gravitačnou silou Uránu. Zvyšných trinásť sa nachádza v Uránovom prstenci. Klasické mesiace sú zložené z kameňa, ľadu a potenciálne by mohlo ísť o svety s podzemným oceánom. Dva z nich nasvedčujú, že na ich povrchu došlo v nedávnej minulosti ku geologickej zmene.

Urán
Urán, zachytený sondou Voyager 2. Zdroj: NASA (JPL)

Vo svojej výzve doktor Cartwright spomína, že v poslednom desaťročí bola podobná misia k Uránu hodnotená agentúrou NASA ako treťou najdôležitejšou misiou. Prvou bola misia Perseverance, ktorá o pár dní odštartuje na Mars a Europa Clipper, ktorá je momentálne v štádiu prípravy. Ak by sa tímu podarilo misiu presadiť, odštartovať by musela medzi rokmi 2030 a 2034, aby mohol tím využiť gravitačnú silu Jupitera.

 

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close