Vedci vytvorili myš, ktorej 4% buniek sú ľudskými
Ide o takzvané chiméry, ktoré sa skladajú z viacerých odlišných tkanív
Vedci z univerzity v Buffale a Roswell Park Cancer Institute vyšľachtili nový druh myši, ktorý má doteraz najviac ľudských buniek. Ide o takzvané chiméry, organizmy ktoré sa skladajú z niekoľkých geneticky odlišných tkanín. V tomto prípade ide o zmes myších a ľudských buniek.
4% ľudských buniek
Dva týždne po tom, ako vložili ľudské kmeňové bunky do vyvíjajúceho sa myšieho embrya dokázali zaznamenať až 4% celkových ľudských buniek. Ide o výrazný pokrok, pretože ľudské a zvieracie bunky väčšinou nefungujú spolu dobre. Geneticky upravené embryo je stále z väčšej časti myš a len drobná časť je ľudská, ide o krok k ešte viac upraveným embryám. Píše o tom portál Popular Mechanics.
„Doteraz nebolo možné vytvoriť ľudské kmeňové bunky, ktoré by prirodzene prispievali k vývoju embrya. Naša práca by mohla umožniť aj vývoj ľudských orgánov v zvieratách,“ píše sa v abstrakte vedeckej práce.
V ich práci museli zvrátiť vývoj ľudských kmeňových buniek do ich zakladanejšieho štádia. To umožnilo vytvorenie proteínu, ktorý by im so šťastím umožnil prerobiť kmeňovú bunku do akéhokoľvek typu tkaniva. Následne tieto mladé kmeňové bunky vstrekli do myšieho embrya a nechali ich dva týždne vyvíjať sa. Potom sa im podarilo nájsť stopy ľudských buniek vo vyvíjajúcej sa pečienke, mozgu, očiach, srdci, krvi a v kostnej dreni. Počet ľudských buniek sa vyskytoval v množstve od 0.1 do 4% vo vyvíjajúcich sa tkanivách.
Etická dilema
Istou formou úľavy pre vedcov bolo, že sa ľudské bunky nenašli v žiadnych orgánoch, ktoré slúžia na reprodukciu. Ak by tieto „chiméry“ mali možnosť reprodukcie, išlo by pre vedcov o etickú katastrofu. Spájať ľudské buky s tými myšími sa môže zdať ako uletený nápad, no na iných zvieratách, ako napríklad prasatá, či kravy, sa to nerobí.
Chiméry sú v oblasti vedy dosť kontroverzným poľom a niektorí vedci to vnímajú ako „hru na Boha.“ Každopádne v prípade, že by sme vedeli zlúčiť ľudské bunky s tými zvieracími, otvára sa možnosť, že by sme jedného dňa mohli vytvárať orgány priamo v inom organizme a skrátili by sa dlhé čakacie doby na ich transplantáciu pacientom, ktorí to potrebujú.
Neprehliadnite
Komentáre