Vedci tvrdia, že odhalili prvý záblesk zo zrážky dvoch čiernych dier
Doterajšie pozorovania sa museli obmedziť jedine na gravitačné vlny
Prvý krát sa podarilo astronómom zachytiť svetlo po zrážke dvoch čiernych dier. Dvojica objektov do seba vrazila a následne sa zlúčila vo vzdialenosti 7.5 miliardy svetelných rokov.
Pozorovať zrážku dvoch čiernych dier nie je vôbec jednoduché. Sú to galaktické monštrá a ich gravitačnej sile nedokáže uniknúť ani len svetlo. V prípade absencie svetla sa astronómovia musia spoliehať na gravitačné vlny, narušenia časopriestoru, ktoré sú vytvárané zrážkami masívnych objektov, píše Science Alert.
Predpovedal ich už Albert Einstein, avšak nemyslel si, že sa nám podarí niekedy tieto vlny zachytiť. Tvrdil, že kým dorazia k Zemi budú príliš slabé a stratia sa medzi množstvom iných ruchov. 100 rokov sa predpokladalo, že má Einstein pravdu, avšak v roku 2015 sa podarilo prvým prístrojom odhaliť gravitačné vlny po zrážke dvoch čiernych dier, 1.3 miliardy svetelných rokov od nás.
Zrážka čiernych dier
Čo sa týka najnovšieho prípadu, vedcom sa podarilo po prvýkrát zachytiť záblesk svetla, ktorý vznikol po zrážke dvoch čiernych dier. Záblesk samotný nie je výsledkom zrážky, ale interakcie s akrečným diskom. Akrečný disk je prstenec horúcej hmoty, ktorý obieha v tesnej blízkosti čiernej diery.
Vedci sa domnievajú, že po zrážke došlo k vylúčeniu obrovských síl, ktoré sa predrali cez rozžeravený prstenec hmoty.
Neprehliadnite
„Práve reakcia plynu vytvorí jasný záblesk, ktorý sa dá pozorovať našimi teleskopmi,“ vyjadril sa Barry McKernan, astronóm z inštitútu technológií v Kalifornii.
Zrážku čiernych dier po prvýkrát odhalili detektory LIGO a Virgo v máji 2019. O pár dní neskôr zaznamenali teleskopy v Palomar Observatory jasný záblesk svetla, prichádzajúci z rovnakého miesta.
„Pozorovaná supermasívna čierna diera sa správala zvláštne ešte pred pozorovaným zábleskom. V našej štúdii tvrdíme, že výsledkom je zlúčenie s menšou čiernou dierou, avšak nemožno vylúčiť aj iné možnosti. Supermasívne čierne diery majú podobné záblesky neustále, avšak načasovanie, veľkosť a miesto toho posledného bolo niečo špeciálne,“ hovorí spoluautor štúdie, Mansi Kasliwal.
Komentáre