SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci rozmýšľajú nad úpravou DNA astronautov, aby im pomohli vysporiadať sa možnými zdravotnými problémami počas misií

Vedci rozmýšľajú nad úpravou DNA. Chcú tak zabrániť zdravotným ťažkostiam astronautov spôsobených pobytom vo vesmíre.

Ako uvádza portál Space.com, Chris Mason, genetik a docent fyziológie a biofyziky na Weill Cornell University v New Yorku, skúmal spolu so svojim tímom genetické účinky kozmického letu a to, ako ľudia môžu prekonať výzvy spojené s  ich vplyvom na ľudský organizmus, aby mohli prenikať ďalej do slnečnej sústavy.

Ich prvé testy robili na dvojičkách Marka a  Scottyho Kelly. Zatiaľ čo prvý menovaný z  bratov zostal na Zemi, a druhý bol po dobu jedného roku na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice zistili, že ich telá reagovali rozdiele, v závislosti od toho v akom prostrední sa nachádzali. Len pre zaujímavosť. Výsledky štúdie ukázali, že Scottovi sa zmenila DNA. Tam to však neskončilo, okrem toho dokonca aj narástol, a  to o rovných 5 centimetrov, a to aj napriek tomu, že stratil na váhe.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Chceme urobiť niekoľko rovnakých štúdií, pozdĺžnych štúdií, s ľuďmi na Zemi, a s ľuďmi vo vesmíre,“ hovorí Manson.

Mason sa však neodvážil povedať konkrétne závery, ale len domnienky. Dôvodom bolo, že mali príliš malú „vzorku“ (dvoch ľudí).  Dožaduje sa však ďalších testovaní, aby  mohli chrániť budúcich astronautov na vesmírnych misiách. Jedným z riešení, ktoré vidí môže byť spojenie DNA tardigradov (pozn. redakcie: Tardigrad je zvliekavých špirálovcov), známych aj pod názvom Vodné medvede, s  ľudskou DNA. Tardigradydrobné živočíchy, ktoré vydržia teploty od – 200 ° C až po + 148,9 ° C. Môžu tiež prežiť žiarenie, vriace tekutiny, až šesťnásobok tlaku, aký je v najhlbšej časti oceánu a dokonca aj vákuum priestoru bez akejkoľvek ochrany. Štúdia z roku 2008 uverejnená v časopise Current Biology zistila, že niektoré druhy tardigradov by mohli prežiť 10 dní na obežnej dráhe Zeme, kde by boli vystavené vesmírnemu vákuu a žiareniu.

Výskum potrvá desaťročia

Jedným z hlavných zdravotných problémov pri cestovaní do vesmíru je ožiarenie. Ak by napríklad vedci mohli nájsť spôsob, ako zvýšiť odolnosť ľudských buniek voči účinkom žiarenia, astronauti by mohli zostať zdravší po dlhšiu dobu vo vesmíre. Nové štúdie skúmajú, ako by napríklad génová editácia mohla ľuďom umožniť cestovanie ďalej do vesmíru. Alternatívne skúmajú, ako skombinovať DNA iných druhov, konkrétne tardigrad, s ľudskými bunkami, aby boli odolnejšie voči škodlivým účinkom vesmírneho letu, ako je žiarenie. Preto Manson a jeho tím majú v úmysle pokračovať v tomto výskume, aby zistili, či by pomocou DNA ultra odolných tardigradov mohli chrániť astronautov pred škodlivými účinkami vesmírneho letu.

Myšlienka úpravy ľudských génov je však kontroverzná. Genetické inžinierstvo môže byť však aj etické, ak umožňuje ľuďom bezpečnejšie obývať Mars bez zasahovania do ich schopnosti žiť na Zemi, uviedol Mason.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close