Vedci predpokladajú, že skúmaním mozgových prepojení možno odhaliť riziko samovraždy
Vedci sa domnievajú, že pacienti s afektívnymi poruchami a anamnézou samovražedného správania majú v mozgu charakteristické vzorce prepojenia k rôznym sieťam.
Portál Scinexx.de, upozorňuje na jednu z novších štúdií, ktorá prichádza so závermi hovoriacimi o možnosti prepojenia rizika samovraždy u pacientov s depresiou pomocou skúmania ich mozgov. Štúdia ďalej naznačuje, že spojenia niektorých sietí v mozgu sú u pacientov s depresiou odlišné ako u pacientov bez takejto anamnézy.
Vedci dospeli k prekvapivým záverom
Je všeobecne známe, že poruchy ako je napríklad depresie, sú spojené s abnormalitami v nervových obvodoch, ako je kognitívna riadiaca sieť, sieť predvoleného režimu a salienčná sieť (pozn. redakcie: salienčná sieť sa podieľa na detekcii dôležitých telesných a environmentálnych podnetov, ako aj na integrácii emočných, kognitívnych, ci motorických skúseností). Vedci skúmali mozgy 212 mladých dospelých ľudí prostredníctvom funkčného zobrazenia magnetickou rezonanciou. Medzi účastníkmi štúdie boli napríklad ľudia s afektívnou poruchou, ktorí sa už pokúsili o samovraždu, pacienti, ktorí už mali samovražedné myšlienky najmenej raz za život, vrátane ľudí s depresiou, ktorí nemali samovražedné myšlienky, ako aj úplne zdraví pacienti.
„V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov, ako identifikovať jednotlivcov, ktorým hrozí samovražedné správanie,“ uviedol spoluautor Scott Langenecker z University of Utah v Salt Lake City. „Musíme sa spoliehať na sebahodnotenie pacienta a úsudok ošetrujúceho lekára. To je dobré, ale nie dosť dobré. “
Vedci dospeli k prekvapivému zisteniu. U pacientov, ktorí sa pokúsili o samovraždu, sa nielen zmenšilo spojenie v rámci kognitívnej kontrolnej siete zapojenej do riešenia problémov, ale mala táto sieť navyše menej silné prepojenia k iným sieťam, ako je napríklad sieť predvoleného režimu.
„Tieto výsledky naznačujú, že pacienti s afektívnymi poruchami a anamnézou samovražedného správania majú v mozgu charakteristické vzorce prepojenia k rôznym sieťam,“ uviedli vedci. Dokonca aj pri tých, ktorí vykazovali samovražedné myšlienky, ale stále sa nepokúsili o samovraždu, mali unikátne vzorce prepojení.
Výskumníci však zdôrazňujú, že bude potrebný ďalší výskum, pretože počet osôb, ktoré sa nedávno pri vyšetrovaní pokúsili o samovraždu, bol pomerne malý (pozn. redakcie: bolo ich 18 z 212), a preto chcú svoje predpoklady overiť na väčšom počte pacientov, ktorých budú pozorne sledovať počas dlhšieho časového obdobia.
Komentáre