Vedci popisujú úplne nový druh supernovy, ktorý môže vyriešiť záhadu známej hmloviny
40 rokov sa vedcom nedarilo dokázať existenciu tohto druhu supernov.
Astrofyzici už 40 rokov predkladajú teórie o novom druhu supernovy, pri ktorej dochádza k elektrónovému záchytu, no doteraz nevedeli ich existenciu dokázať, píše portál IFL Science.
Vedci z 25 vedeckých inštitúcií sa však spojili, aby dokázali ich existenciu. V novej štúdii predkladajú patričné dôkazy a dokonca tvrdia, že jedna z najznámejších supernov môže do tejto kategórie spadať. Momentálne existujú dva druhy supernov: Tá prvá nastáva, keď jadrová reakcia, odohrávajúca sa v útrobách obrovských hviezd, nedokáže prekonať silu gravitácie. V tom prípade sa hviezda zrúti do seba a exploduje.
Druhým prípadom sú biele trpaslíky, ktoré do seba ťahajú materiál z okolitých objektov. Keď prekročia istú hranicu, odštartuje sa termonukleárna reakcia. Supernovy, pri ktorých dochádza k elektrónovému záchytu sú však novou samostatnou skupinou.
Supernovy, ktoré odštartujú kolapsom jadra si vyžadujú hviezdu, ktorá má hmotnosť najmenej 10-násobku hmotnosti Slnka. Supernova, pri ktorej dochádza k elektrónovému záchytu však môže vzniknúť aj v prípade hviezd, ktoré majú od 8 do 10-násobok hmotnosti Slnka. Ich jadrá prejdú z fúzie kyslíku, neónu až na horčík, no jadro hviezdy nemá dostatočný tlak na to, aby odštartovalo fúziu železa.
Ak je tlak v jadre dostatočne veľký na to, aby stlačil elektróny okolo atómov neónu a horčíka do ich jadra, priestor medzi atómami sa zmenší, tvrdí teória. Scvrknutie priestoru by vyvolalo implóziu, ktorú by nasledovala explózia. Hviezda by sa tak premenila na supernovu a nie na bieleho trpaslíka. Rozdiel medzi tradičnou supernovou je ten, že ak sa objaví elektrónový záchyt, explodovať dokáže aj hviezda, ktorá by sa v inom prípade premenila na bieleho trpaslíka. Teóriu o tomto type supernovy predniesol v roku 1980 profesor Ken’ichi Nomoto, z univerzity v Tokiu.
Neprehliadnite
Nový druh supernovy
Daichi Hiramatsu je študentom Univerzity v Kalifornii a jemu sa podarilo odhaliť šesť znakov, ktoré sú typické pre tento špecifický druh supernovy. Jedným zo znakov je obrovské množstvo materiálu, ktoré je hviezdou odhodené tesne pred explóziou. Ďalším znakom sú výrazné svetelné krivky, chemické zloženie a prvky, ktoré vzniknú. Hiramatsu objavil niekoľko supernov, ktoré vykazujú tieto znaky, no len jedna ich spĺňa všetky. Je to supernova SN 2018zd.
„Začali sme tým, že sme sa opýtali: Čo je to za zvláštnu supernovu? Potom sme preskúmali všetky jej vlastnosti a zistili sme, že by mohlo ísť o supernovu, pri ktorej dochádza k elektrónovému záchytu,“ vysvetľuje Hiramatsu.
Ďalším príkladom takejto supernovy by mohla byť aj supernova SN1054. Tá vytvorila známu hmlovinu kraba. Dôkazy v tomto prípade boli nejednoznačné. Podobnosti medzi SN2018zd a SN1054 však vedú k teórií, že supernova SN1054 je prípad, kedy došlo k elektrónovému záchytu.
Komentáre