SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci pomocou troch misií preskúmali záhadnú vrstvu nášho Slnka

"Problémová" vrstva narúšala vedecké modely magnetického poľa Slnka.

Fyzici, špecializujúci sa na Slnko, majú v posledných dňoch radosť. Vo vesmíre sa totiž nachádza niekoľko sond, ktoré sa neustále zameriavajú na našu domovskú hviezdu a prinášajú im nové dáta, píše portál Universe Today. Medzi tieto misie patria Parker Solar Probe, alebo Solar Orbiter.

Niekedy to ale nie je tá najvyspelejšia misia, ktorá môže priniesť prekvapujúce výsledky. Dôkazom môže byť aj špeciálny druh rakety, ktorý sa zameral na chromosféru Slnka. Táto vrstva Slnka má priemer približne 10-tisíc km, čo sa zhruba približuje priemeru našej planéty. Nemôžme ju za normálnych okolností pozorovať, pretože nie je taká výrazná, ako vrstva pod ňou, fotosféra. Všimnúť si ju môžeme pri úplnom zatmení Slnka, alebo použitím spektroskopu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Slnko
Zdroj: NASA’s Goddard Space Flight Center

Zároveň ide o vrstvu, ktorá je zo všetkých vrstiev našej hviezdy najmenej pochopená. Nové dáta, ktoré prišli z troch odlišných misií, však vedcom ukazujú, ako sa správa magnetické pole Slnka v tejto pomerne neznámej vrstve. Jedna vec je v prípade chromosféry jasná. Táto vrstva dokázala rozhodiť naše predstavy o magnetickom poli vo fotosfére (pozn. redakcie: vrstve, ktorá sa nachádza pod chromosférou) a korone (pozn. redakcie: vrstva, ktorá sa nachádza nad chromosférou). Chápanie toho, ako funguje magnetické pole Slnka je dôležité preto, aby sme vedeli predpovedať „počasie“ Slnka. Vďaka tomu by sme mohli vedieť, kedy vznikajú solárne búrky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť život na Zemi.

Záhadná chromosféra

Vedci mali celkom dobrú predstavu o tom, ako fungujú magnetické polia vo fotosfére a aj ako fungujú v korone. Problém bol pre nich tieto dve vrstvy prepojiť cez chromosféru, ktorá leží medzi nimi. V tejto vrstve sa totiž ich modely rozpadali. Viac informácií priniesla misia CLASP2 (pozn. redakcie: Chromospheric Layer Spectropolimeter 2). Išlo o misiu, ktorá mala pozorovať chromosféru priamo. Misia bola vedená Ryohkom Ishikawom z National Astronomical Observatory of Japan. Ishikawa si uvedomil, že by mohol využiť dáta z misie IRIS (pozn. redakcie: Interface Region Imaging Spectograph) ktorú viedla americká NASA a údaje z Japonsko-Amerického satelitu Hinode.

Údaje z týchto troch misií pomohli zistiť, ako sa magnetické pole Slnka mení v chromosfére. Podarilo sa im odhaliť, ako magnetické pole prechádza cez chromosféru v štyroch odlišných výškach a zároveň ako sa polia formujú vo fotosfére.

„Ide o výrazný posun v Solárnej fyzike. Vďaka týmto pozorovaniam o čosi lepšie chápeme naše Slnko,“ Vyjadrila sa Laurel Rachemeler, ktorá pracovala na misii CLASP2.

Spolupráca troch misií priniesla vedcom cenné dáta, no pracovali s obmedzeným časom. Znamená to, že sa im podarilo získať dáta len z malej časti chromosféry. Nasledovať preto bude ďalšia misia, ktorá sa pokúsi preskúmať oveľa väčšiu časť tejto vrstvy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close