Vedci po prvýkrát zaznamenali takzvanú vlnu smrti: Toto sa stane, keď mozog začne umierať
Štúdia poskytuje jedinečný pohľad na to, ako sa mozog správa v posledných chvíľach.
Pre vedcov stále ostáva záhadou, čo sa presne deje s mozgom, ktorý umiera. Štúdia z roku 2018 by však mohla do tejto záhady priniesť kúsok viac svetla, píše portál NewsWeek.
Presnejšie v práci vedci zisťovali, ako mozog reaguje na postupný pokles energie a depolarizáciu cerebrálneho kortexu. Po prvýkrát v histórii sa vedcom podarilo zaznamenať elektrofyziologickú stopu umierania, ktorá sa mozgom šíri postupnou zástavou krvného obehu. Depolarizácia cerebrálneho kortexu je dej, pri ktorom vznikajú vlny, šíriace sa naprieč neurónmi. Vznikajú, keď sa v mozgu nenachádza dostatok kyslíka, ktorý by ho poháňal.
Vedúci štúdie, Jens Dreier, vysvetľoval okolnosti mozgovej smrti, ktorá môže nastať aj keď je krvný obeh človeka stále funkčný. Mozgová smrť môže nastať nárastom vnútrokarnálneho tlaku, ktorý spôsobí smrť orgánu aj keď krvný obeh funguje tak, ako má. Ak náš mozog ale odumrie, dýchanie musí byť udržiavané umelo, na jednotke intenzívnej starostlivosti. Bez lekárskeho zásahu by sa dýchanie zastavilo okamžite a bez kyslíku by nastalo aj zastavenie krvného obehu.
Zároveň sa Dreier a jeho tím zamerali aj na elektrofyziologickú známku mozgovej smrti, čo bola prvá vedecká štúdia tohto druhu. V tomto prípade vznikajú depolarizácie, ktoré vedci označili aj ako „mozgové tsunami“. Ide o najväčší proces, ktorý v živom mozgu vzniká.
Depolarizácie sa spájajú s množstvom vody, ktorá zaplaví neuróny. Tie napuchnú, čo môže byť deštruktívne, ak nemajú potrebnú energiu na zotavenie. V tomto prípade je zaujímavé, že depolarizácie vedú k zmenám, ktoré vyústia v smrť buniek, no tento proces možno do určitého bodu zvrátiť.
Neprehliadnite
„Depolarizáciu mnohí označujú ako vlnu smrti, no nie je to úplne pravda. Je to vlna, ktorá môže spôsobiť buď smrť, alebo obnovu buniek,“ vysvetľuje Dreier.
Vlna smrti
Mozgové tsunami sa v drvivej väčšine prípadov spájajú s umierajúcimi pacientmi, no tí nie sú výnimkou. Tento zvláštny dej sa vyskytuje aj pri pacientoch, ktorí prešli mŕtvicou. Šírenie depolarizácií je momentálne predmetom intenzívnych štúdií. V špeciálnych zariadeniach v Severnej Amerike, Európe, alebo Japonsku, sa vedci snažia dozvedieť čo najviac o tomto jave. Štúdia z roku 2018 však vysvetľuje, že možnosti vedcov sú obmedzené a nie vždy sa im podarí pacienta zachrániť.
Šíriace sa depolarizácie boli po prvýkrát objavené na zvieratách v roku 1944. Trvalo vyše 70 rokov, kým sa rovnaký dej potvrdil aj v prípade ľudského mozgu. Autori štúdie priznávajú, že neurológovia boli presvedčení, že depolarizácie v ľudskom mozgu neexistujú, avšak pochopiť prečo, je komplikovaný príbeh.
Pre vedcov je ale dôležité pochopiť ako sa mozog správa, keď klesá energia, s ktorou môže pracovať. Pochopiť správanie mozgu môže doktorom pomôcť lepšie odhadnúť čas na resuscitáciu, než sa mozog nenávratne poškodí. V súčasnosti však existuje množstvo neurológov, ktorí v živote nepočuli o šíriacich sa mozgových depolarizáciách.
Vedci na záver štúdie dodávajú, že je potrebné, aby doktori vedeli s čím majú dočinenia ešte skôr, než budú aplikovať medicínske procedúry. Autori štúdie plánujú do budúcna ďalšie štúdie, ktoré by nám mali odhaliť viac zo správania nášho mozgu v kritických chvíľach.
Komentáre