SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci po analýze snímok z roverov americkej NASA a projektu HiRISE naznačujú, že na Marse našli známky po živote

Analýza snímok z projektov NASA Opportunity, Curiosity a projektu NASA HiRISE, údajne odhaľuje známky po živote na Marse.

Dnes podľa vedomostí, ktoré máme, život je prítomným len na našej planéte, Zemi. Doposiaľ sa nám ho nepodarilo nikde inde nájsť, hoci po ňom aktívne pátrame. Preto jednou z otázok je, sme vo vesmíre sami? Mnohí tvrdia, že áno. Na túto tému vzniklo aj veľa teórii. Jednou z nich je aj Fermiho paradox, ktorá kladie otázku „Kde sú všetci“. Druhá skupina ľudí zas hovorí, že by bolo naivné a egoistické myslieť si, že sme vo vesmíre sami. Vesmír je natoľko veľkým priestorom, z ktorého poznáme len zanedbateľnú časť, a preto usudzovať, že sme sami, je nezmysel, tvrdia mnohí ľudia.

Objavenie života mimo Zeme, a to aj jednoduchého, by bolo dôkazom, že sami nie sme. Znamenalo by to, že vesmír je vo všeobecnosti plný života, hoci je „roztrúsený“ naprieč priestorom, ktorého veľkosť si len málokto z nás vie predstaviť.

Najnovšie portál Futurism upozorňuje na štúdiu vedcov publikovanú v časopise Advances in Microbiology, ktorí si myslia, že našli známky po živote. Dokonca hovoria, že ide o relatívne pokročilý život v podobe húb. 

Život mimo Zeme? Údajne áno!  Na Marse našli objekty pripomínajúce huby

„Tím, v ktorom sú zastúpení vedci z Harvard-Smithsonianovho centra pre astrofyziku a Univerzity Georga Masona, je presvedčený, že našli fotografické dôkazy o rôznych organizmoch podobných hubám na Červenej planéte, ktoré svojim tvarom pripomínajú Pýchavky (pozn. redakcie: ide o druh huby), ktoré sa vyskytujú v hojnom počte na Zemi.“  píše portál Futurism.

Vedci hovoria, že snímky, ktoré podrobili podrobnej analýze, boli zachytené prostredníctvom roverov NASA Opportunity, Curiosity a projektu NASA HiRISE (pozn. redakcie: v súčasnosti na Marse prebieha misia Perseverance, ktorá má za cieľ objaviť život na Marse).

Photographed-by-rover-Curiosity-Sol-143-documents-area-of-soil-devoid-of-spherical
Fotografoval rover Curiosity. Sol 143 dokumentuje oblasť pôdy zbavenej sférických štruktúr (zakrúžkovaná červenou farbou). O sedem dní neskôr sa v tej istej oblasti objavilo najmenej 18 sférických vzoriek.

„Hubám sa darí v prostredí s intenzívnym žiarením,“ píše tím v publikovanej štúdii. „Sekvenčné fotografie dokumentujú, že marťanské exempláre podobné hubám vychádzajú z pôdy a zväčšujú sa, vrátane tých, ktoré pripomínajú pleskáče.“  hovoria vedci, ktorí ďalej dodávajú: „Po vyhladení sférických vzoriek kolesami roveru sa na vrcholoch starých stôp objavili nové sférické látky – niektoré so stopkami,“.

Photographed-by-rover-Curiosity-at-ground-level-Sol-840-indicates-no-white-growth-other
Fotografoval rover Curiosity na úrovni terénu. Sol 840 naznačuje, že v strede nie je žiadny biely výrastok, okrem formácií s prstencovými doštičkami s veľkosťou mm. O pätnásť dní neskôr (Sol 855) sa v strede objaví bielo sfarbená formácia. O štrnásť dní neskôr (Sol 869) sa zväčšila veľkosťou so záhybmi na boku a priehlbinou v strede. O päť hodín neskôr (Sol 969) sa zdá, že zväčšil priemer.

Tím vedcov zašiel však ešte ďalej. V rámci publikovanej štúdie hovorí, že  preskúmal fotografie urobené v rámci projektu NASA HiRISE a našiel dôkazy pre amorfné vzorky v štrbine, ktoré zmenili tvar, zmenili svoje umiestnenie a neskôr zmizli.

„Je dobre známe, že rôzne suchozemské organizmy prežijú podmienky podobné Marsu,“ uzatvára tím. „Vzhľadom na pravdepodobnosť, že by Zem zasiala Mars životom a život sa opakovane prenášal medzi svetmi, bolo by prekvapujúce, keby na Marse nebol život.“

Tím vedcov v závere hovorí, že v prípade Marsu, by sa život prispôsobil lokálnym podmienkam vrátane teploty, či nízkemu množstvu kyslíka vrátane vysokej úrovne radiácie. Rovnako hovoria, že hoci Mars a Zem majú veľa podobností, tak nemôžeme vylúčiť iný premenné, ktoré by formovali život.

Vedci však dodávajú, že závery ku ktorým prišli, môže byť aj nepresnými a analyzované snímky mohli zaznamenať aj „len“ minerály, ktoré v priebehu času zmenili svoj tvar, či umiestnenie. Hovoria, že spôsobiť to teoreticky mohli aj geologické procesy, vrátane takých, ktoré nám dnes nie sú známe. V každom prípade, aktuálne to vyzerá veľmi nádejne, že by na Marse mohol byť predsa len prítomný život.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy

Martin Borko

Technológie ma fascinujú už niekoľko rokov a to hlavne spotrebná elektronika, ktorá nám dokáže častokrát zjednodušiť každodenné fungovanie. Zároveň však nepohrdnem ani futuristickými technológiami a víziami, o ktorých rád aj píšem.
Close
Close