Vedci objavili jedinečnú čiernu dieru vo vesmíre. Jej gravitačná sila spôsobuje ťahanie časopriestoru
Jedná sa o anomáliu, na ktorú nestačili tradičné metódy pozorovania.
Takmer 8-tisíc svetelných rokov od nás, v súhvezdí Labuť leží najneobyčajnejšia čierna diera, akú vedci objavili. Nazýva sa V404 Cygni a od roku 2015, kedy sa prebrala zo svojho spánku, sú na ňu upriamené teleskopy z celého sveta.
Čierna diera začala požierať neďalekú hviezdu, čo poskytlo vedcom toľko informácií, že ich analyzujú do dnešného dňa. Popri analýze informácií si všimli nový, pozoruhodný jav. Vystreľujú z nej lúče horúcej plazmy. Pohybujú sa takou rýchlosťou, že akúkoľvek zmenu smeru dokážu vedci zachytiť do niekoľkých minút.
Zatiaľ je však pre nich záhadou, ako tieto lúče plazmy vznikajú. V404 Cygni je 9-krát väčšia než naše Slnko a pri nej sa nachádza Červený obor (pozn. redakcie: typ hviezdy). Práve od tejto hviezdy berie čierna diera materiál, ktorý sa v špirále postupne dostáva čoraz bližšie a bližšie. To vytvára okolo temného monštra akréčny disk, čo je pole extrémne horúceho materiálu.
Vedci predpokladajú, že vo vnútornom okraji disku sa materiál zachytí o magnetické pole čiernej diery, čo mu umožní uniknúť. Lenže tieto prúdy častíc vystreľujú do iných smerov a v iných časoch, dosahujúc rýchlosti až 60% rýchlosti svetla.
„Myslíme si, že akréčny disk a čierna diera nie sú v súlade. To spôsobuje jeho kmitanie a vystreľovanie lúčov častíc naprieč vesmírom,“ hovorí astrofyzik Miller-Jones.
Zakrivenie časopriestoru
Vysvetlenie, prečo takýto jav vôbec nastáva, máme od Alberta Einsteina a jeho všeobecnej teórie relativity. Tá predpokladá jav, ktorý sa nazýva strhávanie časopriestoru. Rotujúce čierne diery majú gravitačné pole natoľko silné, že so sebou ťahajú aj časopriestor. Jedná sa o efekt, ktorý chceli vedci zachytiť pri prvej snímke čiernej diery.
Neprehliadnite
V prípade V404 Cygni je poloha vzhľadom k jej prstencu iná, čo zapríčiňuje zahnutie prstenca. Zahnutá časť sa následne „ťahá“ spolu s rotáciou čiernej diery. Jedná sa o tak rýchly jav, že tradičné spôsoby zachytávania snímok boli neúčinné. Vedci sa väčšinou spoliehajú na dlhú expozíciu, čo vyústilo v rozmazaný fľak. Zhotovili preto 103 odlišných fotografií, ktoré pospájali za sebou a vznikol tak film. Až na ňom dokázali vidieť spomínaný jav.
Komentáre