SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci našli „spínač“, ktorý v myšiach vyvolá hibernáciu. Ide o objav, ktorý môže pomôcť ľuďom v mnohých oblastiach

Otázka je, či by sa dal rovnaký proces použiť aj na ľudí

Dve nezávislé štúdie identifikovali v myšom mozgu záhadný „spínač“, ktorý v nich spustí stav hibernácie. Ide o objav, vďaka ktorému by sme sa v budúcnosti mohli naučiť, ako tento stav vyvolať aj u ľudí.

Keď zviera vstúpi do hibernácie, jeho fyziologická aktivita prudko klesne. Prejavuje sa to najmä zníženou telesnou teplotou a zníženou aktivitou metabolizmu. Nižšia telesná teplota zároveň šetrí energiu, čo je užitočné v prípade nedostatku jedla, píše Science Alert.

Vedci už v minulosti vedeli, že isté časti mozgu sú zodpovedné za termoreguláciu, ktorú zvieratá potrebujú na dosiahnutie hibernácie. Najnovšie štúdie nám umožňujú pochopiť o niečo viac neuróny, ktoré v procese hibernácie hrajú kľúčovú úlohu. Schopnosť redukovať spotrebu energie a spomaliť metabolizmus na požiadanie by bolo pre ľudí užitočné. Hibernácia by umožnila človeku prežiť niečo, čo by za normálnych okolností viedlo k trvalému poškodeniu, či smrti.

Ďalšou oblasťou, kde by bola schopnosť hibernácie neoceniteľná je vesmírne cestovanie, najmä do vzdialených kútov našej galaxie. Momentálne to znie ako vytrhnuté z vedecko-fantastického príbehu, no ak pochopíme, čo spôsobuje hibernáciu u zvierat, môžeme zistiť, či by sa dal rovnaký postup uplatniť aj na ľudskom tele.

Čo vyvoláva hibernáciu?

Keď sú myši bez jedla po dobu 24 hodín, ich telo sa prirodzene dostane do stavu strnulosti, aby si zachovalo energiu. Práve túto vlastnosť sa vedci snažia využiť. V prvej štúdii sa zamerali na skupinu neurónov, ktoré sa nachádzajú v hypotalame. Keď sú tieto neuróny stimulované, spustia stav hibernácie, ktorý trvá viac ako 48 hodín. Ide o dlhší cyklus než je prirodzené, no myši sa zotavili bez nežiaducich efektov.

Tím vedcov taktiež objavil skupinu podporných neurónov, ktoré pomáhajú procesu zníženia telesnej teploty. Následne demonštrovali, ako môžu byť tieto neuróny manipulované. Druhá štúdia dokázala identifikovať neuróny, ktoré sa aktivujú, keď sa myš dostane do stavu hibernácie. Keď myš nakŕmili, rovnaké neuróny sa znovu aktivovali a teplota zvieraťa sa opäť zdvihla.

Otázka, ktorú si momentálne vedci kladú je, či majú živočíchy, ktoré prirodzene nehibernujú, v sebe schovanú schopnosť, ktorú by stačilo správne aktivovať.

„Prísť na to, ktoré neuróny sú zodpovedné za hibernáciu u zvierat, bolo posledné roky náplňou viacerých biológov. Obe štúdie sa pozerali na vec s odlišného uhla a skončili takmer na rovnakom mieste. Svojim spôsobom sa dopĺňajú, čo je pozitívna vec,“ hovorí biológ Steven Swoap z Williams College.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close