Vedci hovoria, že sociálne siete v dnešnej podobe môžu byť pre ľudstvo nebezpečenstvom. Prečo si to myslia?!
Fenomén sociálnych sietí so sebou prináša aj mnoho negatív. Jednou z nich sú dezinformácie. Štúdia hovorí, že každý systém je schopný zvládnuť narúšanie len do určitej úrovne, potom sa zrúti.
Je možné, aby sa nám podarilo prežiť rôzne vojny, či pandémie, ale sociálne siete nám vystavia „červenú“? Tak to je otázka, ktorá motivovala štúdiu, ktorej výsledky sú alarmujúcimi. Na tému upozorňuje portál futurism.com.
Sociálne siete akcelerujú zmenu nášho správania
Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences poukazuje na fenomén sociálnych sietí v súvislosti s kolektívnym správaním. Za štúdiou stojí viacero odborníkov naprieč rôznymi oblasťami, od biológie, cez psychológiu, až po neurálne vedy. Záštitu nad štúdiou ako takou má Joeom Bak-Colemanom z University of Washington Center.
Čítanie štúdie je pochmúrnym, ale možno ju brať aj ako výzvu na akciu, aby sme sa lepšie chopili spôsobov, ako, ak nie zastaviť, tak aspoň obmedziť šírenia dezinformácií.
„Digitálny vek a rozmach sociálnych médií urýchlili zmeny v našich sociálnych systémoch so zle pochopenými funkčnými dôsledkami. Táto medzera v našich vedomostiach predstavuje zásadnú výzvu pre vedecký pokrok, demokraciu a kroky zamerané na riešenie globálnych kríz.“ píše sa v publikovanej štúdií.
Štúdia tvrdí, že naše nepochopenie kolektívnych účinkov nových technológií na správanie predstavuje nebezpečenstvo nielen pre demokraciu, či vedecký pokrok, ale aj pre ľudstvo ako také. Snáď najzrejmejší rozdiel, akým sa naše súčasne ľudské sociálne siete líšia od sietí a prepojenia našich predkov a skupín zvierat, je v samotnom rozsahu prepojenia. Naša globálna sociálna sieť so 7,8 miliardami ľudí, je dnes prostredníctvom sociálnych sietí prepojenou cez viac ako 3,6 miliárdy používateľov.
Neprehliadnite
Zatiaľ celkom nevieme, ako technológie, ktoré dnes prijeme, aké budú mať dopady
„Zatiaľ nám chýba schopnosť predvídať, ako technológie, ktoré dnes prijmeme, ovplyvnia zajtra globálne vzorce viery a správania.“ hovoria vedci.
Vedci sa vo všeobecnosti pozreli na priebeh a vývoj rôznych spoločenstiev v súvislosti s kolektívnym správaním. Rovnako sa pozerali aj na komplexnejšie systémy v širšom zmysle. Jedným zo záverov výskumu je, že každý zložitý systém je schopným odolávať tlakom len do určitého limitu narušenia. Čo to znamená? Že ak sú zložité systémy príliš rušenými, menia sa, a často majú tendenciu zlyhávať bez varovania. Inými slovami, končia neočakávane. Tento jav je možno vidieť napríklad na finančných trhoch, kde sa zrazu z ničoho nič zrútia.
„..Čo nás znepokojuje, je skutočnosť, že sa tento informačný ekosystém vyvinul s cieľom optimalizovať názory, ktoré si myslíme, že sú mimoriadne dôležité, ako napríklad obavy o pravdivosť informácií alebo vplyv informácií na blahobyt človeka, na demokraciu, na zdravie, na ekosystém…“ hovorí Carl Bergstrom, jeden z autorov štúdie.
Bak-Coleman a jeho kolegovia poukazujú na mnoho príkladov oblastí, v ktorých podľa nich sociálne médiá narušili tok spoľahlivých informácií. Ide napríklad o informácie o zdraví, klíme a mnohých ďalších naliehavých témach. Vyjadrili však tiež pozitívnu stránku v jadre práce: že aj keď internet s sociálne siete môžu byť strašná sila, môže to byť dobrá sila.
Vedci, že preto tvrdia, že štúdium kolektívneho správania musí vyústiť do „krízovej disciplíny“, rovnako ako medicína, ochrana prírody a veda o klíme, so zameraním na poskytovanie praktického pohľadu tvorcom politík a regulačných orgánov na správu sociálnych systémov. Krízové disciplíny sa líšia od ostatných oblastí naliehavosťou výskumu podloženého dôkazmi.
Komentáre