Toto sú misie, kedy ľudská noha vstúpila na povrch Mesiaca: Zapíše sa program Artemis do histórie tak, ako Apollo?
Vesmírny program Apollo bol jediným programom, kedy ľudia vstúpili na povrch iného kozmického telesa.
Americká vesmírna agentúra, NASA, usilovne pracuje na programe Artemis, ktorého cieľom je vrátiť ľudí na povrch Mesiaca, no zároveň presunúť pôsobenie astronautov z obežnej dráhy Zeme na obežnú dráhu našej prirodzenej družice.
Pristátie prvej astronautky a ďalšieho astronauta, v rámci programu Artemis, je naplánované na rok 2024. Je otázne, či sa vesmírnej agentúre podarí termín dodržať, no vesmírne lety v rozmedzí rokov 2025 až 2030 by mohli byť kvôli zvýšenej solárnej aktivite riskantné nielen pre rakety, ale aj samotných astronautov.
Vesmírny program Artemis je ambicióznym projektom, ktorý stavia na historickom úspechu vesmírneho programu Apollo, ktorý dostal na povrch Mesiaca prvých ľudí. Program Apollo sa skončil v roku 1972 misiou Apollo 17 a odvtedy na povrch našej prirodzenej družice nevkročila ľudská noha. Dokopy ľudská posádka letela na Mesiac šesťkrát a po jeho povrchu sa prešlo len dvanásť ľudí.
Misia Apollo 11
Misia Apollo 11 odštartovala 16. júla 1969 a ide o historicky najznámejšiu misiu. Astronauti misie Apollo 11, konkrétne Niel Armstrong a Buzz Aldrin boli vôbec prvými ľuďmi, ktorí mali možnosť kráčať po povrchu iného kozmického telesa.
Táto misia však mala obrovské spoločenské dopady. Pristátie na Mesiaci bolo cieľom amerického prezidenta Kennedyho a malo dokázať technologickú moc Spojených štátov. V tom období sa totiž odohrávali medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom vesmírne preteky. Išlo o mierové súperenie dvoch svetových veľmocí v tom, kto dosiahne viac úspechov v oblasti vesmírneho prieskumu. Sovieti dlhú dobu viedli, no Spojené štáty ich prekonali práve misiou Apollo 11 a vesmírne preteky vyhrali.
Neprehliadnite
Prvé pristátie človeka na Mesiaci sledovalo až 20% svetovej populácie. Misia vzbudila celosvetový záujem, no ďalšie misie už rovnaký úspech nemali. Cieľ prezidenta Kennedyho, poslať ľudí na Mesiac, bol splnený a tak bolo ťažké prísť s dôvodmi, prečo by mali lunárne misie pokračovať. Napriek tomu na mesiac letelo ďalších päť letov programu Apollo.
Misia Apollo 12
Misia Apollo 12 bola navrhnutá tak, aby sa pokúsila o pristátie na Mesiaci v prípade, že misia Apollo 11 neprebehne podľa plánov. Po úspechu misie však bola Apollo 12 odložená o dva mesiace. Po pristátí prvého človeka na Mesiaci sa všetky ostatné misie Apollo riadili podľa voľnejšieho rozvrhu.
Misia odštartovala 14. novembra 1969 a prebiehala relatívne bez problémov. Dramatická bola chvíľa, krátko po štarte, kedy bola raketa dvakrát zasiahnutá bleskom. To spôsobilo problémy s nástrojmi na palube, no okrem toho raketa neutrpela výraznejšie poškodenie. Problém sa rýchlo vyriešil a posádka pokračovala smerom na Mesiac.
Zaujímavosťou je, že po pristátí na Mesiaci vyšiel zlunárneho modulu najmenší človek misie, Pete Conrad, ktorý krátko po tom povedal zaujímavú vetu: „Ups, pre Niela to možno bol malý krok, no pre mňa bol naozaj veľký!“ V tomto prípade išlo o poznámku, ktorá bola vysielaná naživo. Neskôr sa ukázalo, že Conrad uzatvoril stávku s reportérkou Orianou Fallaci. Astronaut vyhral 500 dolárov, no údajne nikdy nemal šancu si výhru vyzdvihnúť.
Misia Apollo 14
Táto misia bola pôvodne naplánovaná na rok 1970, no po misii Apollo 13 bola odložená, aby sa prešetril nešťastný let. Posádka tejto misie počas letu čelila problémom, ktoré mohli ohroziť misiu a celý program Apollo. Misia je však známa hlavne kvôli veliteľovi Alanovi Shepardovi. Ten bol prvým človekom, ktorý si zahral golf na Mesiaci.
Misia Apollo 15
Apollo 15 bola prvou misiou, ktorá sa zamerala na dlhší pobyt na povrchu Mesiaca a väčšie zameranie sa na vedecké experimenty. Zároveň to bola prvá misia, pri ktorej astronauti používali mesačné vozidlo. Odštartovala 26. júla 1971.
Počas tejto misie sa dokázala aj jedna z teórii talianskeho vedca, Galilea Galilei, ktorý tvrdil, že ak neexistuje odpor vzduchu, potom všetky objekty dopadnú na povrch rovnako rýchlo, vďaka gravitácii. Teóriu potvrdil astronaut David Scott, ktorý ju demonštroval pomocou kladiva a pierka. Počas návratu domov ďalší z astronautov, Alfred Worden, vykonal prvú vesmírnu prechádzku vhlbokom vesmíre.
Misia Apollo 16
Predposledná misia Apollo odštartovala 16. apríla 1972. Počas misie astronauti priniesli na Zem skalu, ktorá sa nazýva Big Muley. Zaujímavosťou je, že ide o najväčšiu skalu, ktorá bola z povrchu Mesiaca prinesená na Zem, váži takmer 12 kg. Počas misie bol na obežnú dráhu Mesiaca vypustený satelit Particles and Fields Subsatellite, ktorý mal za úlohu monitorovať nabité častice a magnetické polia Mesiaca.
Misia Apollo 17
Misia Apollo 17 bola poslednou misiou programu Apollo a poslednýkrát, čo sa ľudia vydali na povrch Mesiaca. Odštartovala 7. decembra 1972. Išlo o misiu, ktorá prekonala viacero rekordov a to najdlhšie pristátie na mesiaci, najdlhší pobyt mimo pristávacieho modulu, najväčšie množstvo mesačných vzoriek, prinesených na Zem a najdlhší čas na obežnej dráhe Mesiaca.
Program Artemis
V súčasnosti sú plánované tri lety v rámci programu Artemis. Misia Artemis 1 je naplánovaná na 4. novembra 2021 a poletí bez posádky, na obežnú dráhu Mesiaca a späť. V auguste 2023 poletí Artemis 2, ktorá ponesie štvorčlennú posádku. Misia preletí okolo Mesiaca a potom sa vráti späť. V októbri 2024 odštartuje misia Artemis 3, ktorá bude historickou misiou. Zo Zeme odštartuje štvorčlenná posádka a po príchode na Mesiac dvaja astronauti zostúpia na jeho povrch.
Naplánované sú aj ďalšie misie, od Artemis 4 až po Artemis 9, ktoré by mali štartovať v rozmedzí rokov 2026 až 2030.
Komentáre