To, že Zem je guľatá poznáme už viac ako 2-tisíc rokov. Ako sme na to prišli?
Už grécki filozofi prišli na to, že povrch našej planéty má isté zaoblenie
Žijeme v dobe, kedy vieme umelo „vypestovať“ jahňa, zachytiť gravitačné vlny, ktoré hýbu časopriestorom a čo je najdôležitejšie, poslať sondy k iným planétam a doniesť domov fotografie, píše portál IFLScience. Napriek tomu sa však nájdu ľudia, ktorí veria že Zem je plochá. Príkladom môže byť aj táto dvojica, ktorá sa rozhodla plávať na koniec sveta.
Hi Elon, thanks for the question. Unlike the Earth, Mars has been observed to be round.
We hope you have a fantastic day!
— Flat Earth Society (@FlatEarthOrg) November 28, 2017
Povedzme si to na rovinu, o guľatosti našej Zeme vieme už naozaj dlhú dobu. Na správny tvar našej planéty totiž prišiel pár gréckych filozofov dávno predtým, než sme poznali satelity, či rakety. Pred viac ako 2-tisíc rokmi žil Aristoteles, ktorý viedol dlhé diskusie s iným filozofom, Platom.
Rozlúštenie záhady
Gréci už predtým poukazovali na to, že by Zem mohla byť guľatá, išlo predovšetkým o vágne state v básňach. Aristoteles bol však prvým, kto túto myšlienku pretavil do slov. Všimol si, že ak sa pohneme malý kus dopredu, všimneme si zmeny na nočnej oblohe. V knihe, ktorú Aristoteles napísal v roku 350 p.n.l. sa píše o hviezdach, ktoré sú videné v Egypte, no v severných regiónoch ich pozorovať nemôžeme a naopak.
„Všetko to dokazuje nie len to, že Zem je guľatá, ale aj to, že ide o nie celkom obrovskú guľu,“ píše Aristoteles.
Ďalším gréckym filozofom, ktorý si všimol okrúhlosť Zeme, bol Eratosthenes. V jeho rodnom meste si všimol, že na poludnie letnej rovnodennosti nevrhali studne ani piliere žiaden tieň. To bolo preto, lebo sa Slnko nachádzalo priamo nad nimi. No v rovnaký čas, len o 800 km ďalej, v Alexandrii boli tiene pilierov dlhé.
Neprehliadnite
"The Flat Earth Society has members all around the globe!" @FlatEarthOrg pic.twitter.com/oLbayrcGAX
— Barry Ritholtz (@ritholtz) April 1, 2019
Eratosthenes si uvedomoval, že Slnko je pomerne masívny objekt a jeho lúče by dopadali na zem takmer kolmo, prečo teda ten rozdiel? Jediným výsledkom bolo, že povrch Zeme je zaoblený a tým pádom musí byť naša planéta guľatá.
Odmietať tieto teórie však nie je novinka, ktorú priniesla táto divoká doba. Počas celého vývoja ľudstva bola myšlienka guľatej Zeme spochybňovaná. Dnes však máme výhodu technologického pokroku a o tvare našej planéty sa môžeme potvrdiť z nejedného zdroja. Nie všetkým to však stačí.
Komentáre