SpravodajstvoVeda a výskum

Tím vedcov objavil v mozgu „zombie“ bunky, ktoré začnú pracovať po smrti človeka

Aká je úloha týchto buniek?

Je logické myslieť si, že po smrti všetky procesy v tele utíchnu. Krvný obeh sa zastaví a orgány nemajú dosť kyslíku na to, aby mohli pracovať. Je to však v skutočnosti tak? Vedci z University of Illinois ale prišli na to, že to nemusí byť tak úplne pravda, píše portál Science Alert.

Ich štúdia ukázala, že v našom mozgu sa nachádzajú bunky, ktoré sú aktívnejšie práve po smrti človeka. Ide o akési „zombie“ bunky, ktoré pokračujú v práci, ako keby si nevšimli, že mozog v ktorom existujú, prestal fungovať. Štúdia, vedená Jeffrey Loebom pozorovala tieto bunky, ktoré ostali aktívne aj niekoľko hodín po smrti.

„Väčšina štúdií berie ako samozrejmosť, že všetky mozgové procesy skončia, keď prestane biť srdce. V tomto prípade to ale nie je pravda,“ vyjadril sa Jeffrey Loeb.

Všetky poznatky, ktoré má moderná veda o poruchách mozgu, ako napríklad autizme, schizofrénii, či Alzheimerovej chorobe, získala študovaním mozgu po smrti človeka. Ide o sadu dôležitých pokusov, pretože výsledky, ktoré boli získané pokusmi na zvieratách väčšinou neplatia pre ľudský mozog. Tieto pokusy sa vo väčšine prípadov robia na ľuďoch, ktorí zomreli pred viac ako 12 hodinami.

Zombie bunky?

Loeb a jeho tím však porovnávali čerstvé vzorky mozgového tkaniva, ktoré boli pacientom odobrané počas operácie, ktorá im mala pomôcť s epilepsiou, so staršími vzorkami mozgu. Podarilo sa im objaviť výrazné rozdiely, ktoré sa nevzťahovali na určitý vek, či ochorenie.

ľudský mozog
Zdroj: UIC(Jeffrey Loeb)

Tím si všimol, že najrýchlejšie ubudla aktivita neurónových buniek, zatiaľ čo gliové bunky svoju aktivitu zvýšili. Na začiatku išlo o prekvapivý objav, avšak časom začal dávať vedcom viac zmysel. Gliové bunky sú aktívne, keď sa niečo v mozgu poškodí a ak je mozog mŕtvy, niečo je veľmi zle.

„Gliové bunky sa po smrti zväčšia, čo nám dáva zmysel. Ak je v mozgu problém, zapália sa a nafúknu sa. Ich prácou je vyčistiť mozog po poškodení, ktoré je spôsobené buď mŕtvicou, alebo nedostatkom kyslíku,“ vysvetľuje Loeb.

Loebov výskum má veľký význam pre minulé, ale aj súčasné štúdie, ktoré sa zaoberajú ľudským mozgom. Vďaka tejto práci by mohli odborníci lepšie pochopiť choroby, ktoré si vyžadujú zásah do imunitného systému. Napríklad aj gliové bunky, ktoré začnú pohlcovať okolité časti ľudského mozgu. Výskum ale ukázal, že aj tieto bunky nakoniec „podľahnú.“ Po 24-hodinách ich vedci nedokázali rozlíšiť od iného, rozkladajúceho sa tkaniva.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close