SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Táto hviezda v zlomku sekundy vylúčila energiu rovnajúcu sa miliarde našich Sĺnk
Signál prišiel od jedného z najextrémnejších objektov vo vesmíre.
V zlomku sekundy dokázala hviezda vylúčiť energiu, rovnajúcu sa miliarde našich Sĺnk, píše portál Live Science.
Hviezda, schopná niečoho tak extrémneho sa označuje ako magnetar, typ hustej neutrónovej hviezdy s neuveriteľne silným magnetickým poľom. Podľa novej štúdie môžu magnetary vypustiť veľkú dávku žiarenia prakticky bez varovania. Počas toho žiaria tisíckrát viac, ako naše Slnko. Tieto javy sú však nepredvídateľné a takmer nepostrehnuteľné, preto je pre astronómov problematické ich študovať.
Nedávno sa však podarilo jeden z týchto zábleskov zachytiť, hoci úplnou náhodou. Vedci zistili, že v desatine sekundy vyprodukovala hviezda toľko energie, koľko vyprodukuje naše Slnko za 100-tisíc rokov.
Neutrónové hviezdy sú po čiernych dierach najexotickejšími objektmi vo vesmíre. Vznikajú na konci životného cyklu masívnych hviezd. Keď hviezda umiera, vytvorí supernovu. Počas tejto obrovskej vesmírnej explózie sa protóny a elektróny v jadre hviezdy stlačia do malého objektu, ktorý sa označuje ako neutrónová hviezda. Neutrónové hviezdy môžu mať hmotnosť od 1.3 do 2.5 násobku hmotnosti nášho Slnka, no priemer majú len 20 km. Neutrónové hviezdy sú teda veľmi malé objekty s obrovskou hustotou a gravitačným poľom.
Magnetary sú špeciálne druhy neutrónových hviezd, ktoré majú až tisíckrát silnejšie magnetické pole. Vo vesmíre sa nenájde objekt, ktorý by mal väčšie magnetické pole, ako magnetar. Ich magnetické pole je tak silné, že na vzdialenosť tisíc kilometrov deformuje elektrónové obaly atómov. V prípade živých organizmov to znamená smrť, spôsobenú narušením biochemických procesov.
Neprehliadnite
„Aj keď sú magnetary neaktívne, môžu byť až 100-tisíckrát jasnejšie, ako naše Slnko,“ vysvetľuje Alberto J. Castro-Tirado, z Institute for Astrophysics of Andalucía.
Najnovšie pozorovaný magnetar sa nachádza v galaxii Sochár, ktorá sa nachádza 13-miliónov svetelných rokov od Zeme. Obrovský záblesk bol zaznamenaný 15. apríla 2020, prostredníctvom nástroja ASIM (pozn. redakcie: Atmosphere-Space Interactions Monitor). Názov pozorovaného magnetaru síce nie je známy, no záblesk, ktorý vedci zaznamenali, nesie označenie GRB2001415.
Takmer nepostrehnuteľný signál
Ako už bolo spomenuté, signál trval len desatinu sekundy. Zaznamenala ho umelá inteligencia a rozpadol sa tak rýchlo, že bol prakticky nerozoznateľný od šumu v pozadí. Vedci strávili viac ako rok analýzou dvoch sekúnd, ktoré ASIM zaznamenal. Následne dáta rozdelili do štyroch častí na základe množstva energie, ktorú magnetar vydal. Následne analyzovali zmeny v magnetickom pol hviezdy, ktoré nastali, keď bol pulz energie na maxime.
Do dnešného dňa astronómovia objavili približne 3-tisíc neutrónových hviezd, no len 30 z nich sa radí do skupiny magnetarov. Najnovšie pozorovaný záblesk je zároveň najvzdialenejším zábleskom magnetaru, aký vedci doteraz pozorovali. Hoci ostáva záhadou, prečo tieto extrémne silné záblesky vznikajú, vedci majú jednu teóriu, ktorá by ich mohla vysvetliť. Domnievajú sa, že za vznik zábleskov môžu „zemetrasenia“ ktoré otriasajú elastickými vonkajšími vrstvami hviezdy.
Táto teória však ostáva nepotvrdená, no záblesk, ktorý vedci pozorovali v roku 2020 by mohol pomôcť túto záhadu vyriešiť.
