SpravodajstvoVeda a výskum

Švajčiarski vedci prvýkrát pozorovali vesmírny odpad aj cez deň

Ide o objav, ktorý by mohol v budúcnosti ochrániť aktívne satelity pred zrážkou

V roku 2009 sa nad Sibírou zrazili dva komunikačné satelity vo vzdialenosti približne 800 km nad zemou. Rýchlosť, v akej došlo k zrážke bola približne 11 km/s a tesne po nej sa vytvorilo pole trosiek, ktoré sa skladalo z viac ako 2-tisíc kusov. Po niekoľkých mesiacoch sa trosky rozľahli do priestoru a ohrozujú funkčné satelity aj dnes. Táto udalosť bola budíčkom pre satelitných operátorov, ale aj politikov. Píše o tom portál Phys.

„Problém vesmírneho odpadu nabral nový rozmer,“ vyjadril sa profesor Thomas Schildknecht, z univerzity v Berne.

Hrozba odpadu

V niektorých regiónoch obežnej dráhy je riziko zrážky s vesmírnym odpadom tak vysoké, že aktívne satelity musia pravidelne meniť svoj kurz, aby sa troskám dokázali vyhnúť. Európska vesmírna agentúra dostáva tisíce upozornení za rok, ktoré varujú pred možnou zrážkou. Vo väčšine prípadov nedokážu astronómovia s presnosťou určiť polohu vesmírnych trosiek. Najpresnejšie merania ukazujú rozptyl niekoľko stoviek metrov. Preto je niekedy problém určiť, či satelitu oplatí začať s nákladným manévrom.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Riešením tohto problému je laserová technológia, ktorá dokáže rozptyl zúžiť len na niekoľko metrov. Len niekoľko observatórií však podniklo úspešné meranie pomocou laseru. Problémom bolo, že tieto merania sa mohli uskutočniť jedine v noci. Všetko sa to zmenilo 24. júna tohto roku. Výskumníkom z univerzity v Berne sa po prvýkrát podarilo zachytiť vesmírny odpad cez deň, pomocou geodetického lasera v Swiss Optical Ground Station.

Geodetické lasery sú najmenej o jednu magnitúdu menej účinné, ako špeciálne lasery na meranie vzdialenosti vesmírneho odpadu. Navyše, monitorovať odrazené fotóny z lasera sa v záplave slnečného svetla javí ako zložitá úloha. Nemeckým výskumníkom sa však podarila, vďaka vysokovýkonnej vedeckej kamere CMOS, ktorá spracovala obrazy v reálnom čase a pomocou filtra dokázala zachytiť fotóny, odrazené od odpadu.

„Pozorovanie vesmírneho odpadu cez deň nám otvára nové možnosti. Existuje celá sieť staníc s geodetickými lasermi, ktorá by mohla v budúcnosti prispieť k vytvoreniu kompletného zoznamu vesmírneho odpadu. Navyše by sme sa mohli dopracovať k detailnejším obežným dráham a v budúcnosti sa tak vyvarovať zrážkam s ďalšími aktívnymi satelitmi,“ tvrdí Schildknecht.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close