SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Gigantické čierne diery, ktoré by mali sedieť v jadrách galaxií, putujú naprieč vesmírom: Sú pre nás nebezpečné?

Vesmírne monštrá, s hmotnosťou na miliardy našich Sĺnk sa zatiaľ nepodarilo pozorovať, no niekde tam vonku sú.

Supermasívne čierne diery sú monštrá, ktorých hmotnosť sa pohybuje v miliónoch, alebo miliardách hmotností nášho Slnka, píše portál Science Alert.

Vo väčšine prípadov ich nájdeme sedieť v jadrách galaxií, no podľa nového výskumu to nemusí byť vždy tak. Niekedy sa môžu tieto masívne objekty vychýliť a začnú sa túlať naprieč galaxiou. V astronomickej komunite sa tieto čierne diery označujú ako „tuláci“ no zatiaľ existujú len na papieri.

Je naozaj zložité, pozorovať túlavú čiernu dieru vo vesmíre a tým pádom nemožno ani vytvoriť odhad, koľko supermasívnych čiernych dier by sa „tam vonku“ mohlo nachádzať. Nie je to však nemožné a nedávno sa tímu vedcov podarilo vytvoriť simuláciu, ktorá im prezradila, koľko tulákov by sa vo vesmíre malo nachádzať a približne kde by ich mohli nájsť.

Práve vďaka týmto simuláciám by mohli astronómovia nahliadnuť do veľkej kozmickej záhady – ako vlastne supermasívne čierne diery vznikajú. Väčšina kozmológov verí, že tieto monštrá sedia v jadrách drvivej väčšiny galaxií. Ich hmotnosť je proporčná k hmotnosti centrálneho regiónu galaxie a preto sa domnievajú, že vývoj supermasívnej čiernej diery a galaxie, v ktorej leží, je nejakým spôsobom prepojený.

Lenže to, ako presne tieto monštrá vznikli, je zahalené rúškom tajomstva. Vieme, že obyčajné čierne diery vznikajú kolapsom hviezdy, no tento proces funguje len do hmotnosti 55-násobku nášho Slnka. Astronómovia veria, že supermasívne čierne diery svoju závratnú hmotnosť získavajú naberaním materiálu z hviezd a plynu okolo, ale tiež so zlučovaním sa s inými čiernymi dierami.

Túlavé čierne diery

Supermasívna čierna diera sa počas svojho života zlúči aj s inými supermasívnymi čiernymi dierami, pri kolízii dvoch galaxií. Tento proces je ale naozaj veľmi pomalý a čokoľvek sa môže stať, čo by zlúčenie narušilo. Práve tak dochádza ku vzniku túlavých supermasívnych čiernych dier.

Ak je kolízia galaxií narušená, jedna supermasívna čierna diera môže byť „vystrelené“ naprieč galaxiou, v ktorej sa nachádza. Simulácia vedcom ukázala, že v okolí galaxie, podobnej tej našej, sa môže nachádzať až 12 supermasívnych čiernych dier. Tie sa nenachádzajú medzi hviezdami, ale na samom okraji galaktického hala, obrovskému priestoru, ktorý sa tiahne okolo celej galaxie.

2-miliardy rokov po veľkom tresku mohli túlavé supermasívne čierne diery svietiť jasnejšie ako tie, ktoré sa nachádzali v galaktických jadrách. Aj dnes by sa malo v našom „blízkom“ okolí niekoľko nachádzať. Tieto supermasívne čierne diery by sa nachádzali mimo našej galaxie a tím vedcov momentálne pracuje na spôsobe, ako by sme ich mohli nájsť.

Nepredpokladá sa totiž, že by tieto čierne diery boli aktívne, čo  znamená, že nemajú okolo seba akrečný disk. Ide o oblak horúceho plynu, z ktorého sa čierna diera kŕmi. Ak ho nemá, je prakticky neviditeľná.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close