Študentský prístroj náhodou zachytil čiernu dieru, keď študoval asteroid Bennu

Tá sa práve "kŕmila" na hviezde, ktorá obiehala okolo nej

bennu
Zdroj: NASA

Keď sonda OSIRIS-REx obiehala okolo asteroidu Bennu, jeden z jej nástrojov zazrel kútikom jeho „oka“ čiernu dieru. Jej zámer bolo sledovanie povrchu spomínaného asteroidu, no röntgenové spektrometrálne snímače zachytili záblesk z malej čiernej diery, ktorá sa nachádzala 30-tisíc svetelných rokov od nej. Žiaru bolo vidno v priestore za asteroidom, v rohu zorného poľa nástroja.

Röntgenový spektometer REXIS je nástroj postavený študentmi, ktorý je navrhnutý na meranie röntgenových žiarení, ktoré Bennu vydáva s prichádzajúcou solárnou radiáciou. Jeho hlavným cieľom je pripraviť budúcich vedcov na reálnu vesmírnu misiu. Študenti tak dostali najlepšiu skúsenosť akú mohli, nález niečoho nečakaného.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Chceli sme naučiť študentov, ako postaviť a ovládať vesmírne zariadenia. Ukázalo sa, že ich najlepšou lekciou bolo vždy čakať nečakané,“ vyjadril sa professor Richard Binzel z inštitútu MIT.

Náhodný objav

Odhalenie čiernej diery nastalo 11. novembra minulého roku. Záblesk röntgenového žiarenia zaznamenal aj japonský teleskop MAXI a tiež aj teleskop NICER americkej NASA. Zatiaľ čo tieto dva nástroje zaznamenali záblesk z obežnej dráhy Zeme, REXIS ho zaznamenal niekoľko miliónov km od nás.

„Odhalenie tohto záblesku je pre nás naozaj veľkým momentom. Ukazuje sa totiž, že naše zariadenia pracujú tak, ako sa od štandardov NASA očakáva,“ vyjadril sa tím, stojaci za prístrojom REXIS.

Röntgenové žiarenia môžu byť pozorované jedine z vesmíru, keďže nás atmosféra našej planéty pred nimi chráni. Záblesk sa odohral vo chvíli, keď čierna diera pohltila hmotu z hviezdy, ktorá sa pravdepodobne nachádza na jej obežnej dráhe.

Medzitým sa v priebehu dnešného dňa priblíži sonda OSIRIS-REx k ďalšiemu z pristávacích miest na asteroide Bennu. Jej cieľom je nájsť vhodné miesto, kde by mohla zosadnúť a následne odobrať vzorky z povrchu. To sa ukázalo byť kvôli skalnatému, komplikovanému terénu ťažšou úlohou, než si vedci spočiatku mysleli. Sonda sa priblíži k povrchu extrémne blízko. Nad pristávacím povrchom preletí len vo výške 250 m, čo je dosť rizikovým manévrom.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre