Stres a srdcovocievne ochorenia: Ak pacient trpí oboma, prognóza sa zhoršuje v každom prípade, tvrdí štúdia
Americká kardiologická asociácia v novej štúdii demonštruje negatívne účinky chronického stresu a depresie na srdcovocievne ochorenia.
Ako medzi sebou súvisia úzkosť, depresia, dlhodobý stres a zvýšené riziko srdcovocievnych ochorení? Viac o tom hovorí aj predbežná štúdia Americkej kardiologickej asociácie.
Predchádzajúce výskumy odhalili, že vážne depresívne ochorenia a úzkosť vyvolané vysokým a dlhodobým stresom, zároveň viedli k vyššiemu riziku srdcovocievnych ochorení. Ako tvrdí vedúci štúdie, Ozlem Tufanli Kireccibasi, riziko srdcovocievneho ochorenia sa zvyšuje proporčne k vážnosti depresie.
„Ak pacient trpí vážnou depresívnou poruchou a srdcovocievnym ochorením, prognóza sa zhoršuje v oboch prípadoch,“ vysvetľuje Tufanli Kireccibasi.
Pre potreby štúdie výskumníci pracovali s myším modelom popisujúcim chronický stres a depresiu. Prostredníctvom neho sa snažili prísť na to, ako tieto dve diagnózy ovplyvňujú účinok liekov na zníženie cholesterolu. Skúmali predovšetkým myši, ktorým chýbal receptor lipoproteinu s nízkou hustotou (pozn. redakcie: LDLr). Ten je potrebný pre odstránenie zlého cholesterolu z tela. Myši bez tohto receptoru sú, rovnako ako ľudia, náchylnejšie k upchávaniu ciev a tým pádom aj k vývoju agresívnej srdcovocievnej choroby.
Vedci sa snažili simulovať vývoj upchávania ciev tým, že určitým myšiam ponúkali potravu bohatú na cholesterol po dobu 28 týždňov. Následne niektoré z nich vložili do stresovej situácie, v tomto prípade medzi väčšie a agresívnejšie myši. Pobyt v stresujúcom prostredí trval len desať dní, no opakoval sa niekoľkokrát. Po konci každého pobytu vedci zhodnotili správanie myší, ktoré by sa mohlo pripísať zvýšenej depresii, či úzkosti. Myši, ktoré takéto správanie vykazovali, označili veci ako náchylné.
Náchylným myšiam následne podali lieky na zníženie lipoproteinu, ktoré sa bežne používajú na zníženie cholesterolu u ľudí. Priebeh liečby porovnávali s kontrolnou skupinou, ktorá netrpela úzkosťami a ani depresiou.
Neprehliadnite
Prejavy chronického stresu a depresie
Experiment ukázal že liečba myší vystavených stresu, nebola až tak účinná, ako by mala. Vedci vo svojej práci píšu, že ak je jedinec vystavený veľkému a sústavnému stresu, tak negatívne účinky vysokého cholesterolu sú výraznejšie, zatiaľ čo priaznivé účinky nízkeho cholesterolu sú potláčané. Na základe toho usudzujú, že chronický stres vykonáva zmeny na genetickej úrovni.
Štúdia vedcov by mohla pomôcť nájsť nové spôsoby ako liečiť depresiu, či chronický stres. Liečbou týchto ochorení by sa zároveň znížilo riziko srdcovocievnych ochorení.
„Výsledky našej štúdie indikujú, že by sa mal brať väčší ohľad na duševné zdravie pacienta. Pomocou neho by sme zároveň dokázali bojovať so srdcovocievnymi ochoreniami obzvlášť pri pacientoch s depresiou, či chronickým stresom,“ vysvetľuje Tufanli Kireccibasi.
Vedci vo svojej práci pokračujú a momentálne analyzujú vzorky myší, ktoré síce boli vystavené stresu, no sú voči nemu odolné. Analýza týchto výsledkov vedcom napovie, či za vyššie riziko srdcovocievnych ochorení môže priamo stres alebo skorej citlivosť jedinca na stresové situácie.
Komentáre