SpravodajstvoVeda a výskum

Sovietska misia Mars 3 bola prvou misiou, ktorá pristála na povrchu Marsu: Ako sa jej to podarilo?

Rizikových bolo takzvaných "7 minút strachu" kedy sonda nemala spojenie so Zemou.

Pred každým pristátím na Marse existuje úsek, ktorý sa označuje ako 7 minút strachu. Úsek začne keď sonda vstúpi do atmosféry a končí sa pristátím sondy na povrchu. Sonda spomalí z niekoľkých kilometrov za sekundu až na úplnú nulu, a to bez pomoci ľudí na Zemi, hovorí YouTube kanál SciShow Space.

Dnes už sú sondy vybavené technológiami, ktoré dokážu sondu bez problémov naviesť na pristátie, no v minulosti vedci takéto technológie k dispozícií nemali. Misia Mars 3, ktorá ako prvá pristála na povrchu Marsu, odštartovala v máji 1971. Odštartovala len niekoľko dní po misii Mars 2, ktorá bola takmer totožná. Misie sa skladali zo sondy, ktorá ostala na obežnej dráhe planéty a pristávacieho modulu, ktorý dosadol na povrch.

Historická misia

Sonda na obežnej dráhe mala fotografovať povrch a poslať vedcom na Zemi informácie o topografii planéty, či jej magnetickom poli. Sonda zároveň preposielala informácie z pristávacieho modulu späť na Zem. Pristávací modul mal fotografovať povrch Marsu a posielať vedcom informácie o rýchlosti vetra, teplotu, alebo tlak vzduchu.

Sovietske misie boli ambiciózne, pretože to boli prvé pokusy o pristátie na povrchu inej planéty. Pristávací modul misie Mars 2 nebol úspešný a havaroval na povrchu červenej planéty. Pristávací modul misie Mars 3 bol ale prvým modulom, ktorý úspešne pristál na povrchu.

Pristátie na Marse je mimoriadne náročné. Sonda musí drasticky spomaliť a padák, ktorým je vybavená nie je v tenkej atmosfére planéty až tak efektívny, ako napríklad na Zemi. Na druhú stranu je atmosféra stále dostatočne hustá na to, aby sonda zhorela, ak nebude chránená tepelným štítom. Nie je to jednoduchá úloha a riadiaci tím na Zemi sonde nedokáže pomôcť, pretože pristátie sa udeje rýchlejšie, než sa stihne signál dostať zo Zeme na Mars.

Pristávací modul Mars 2 vstúpil do atmosféry pod príliš ostrým uhlom a nabúral do povrchu planéty. Mars 3 naopak vstúpil pod plytkým uhlom, čo mu umožnilo využiť techniku, ktorá sa nazýva Aerobraking. Je to druh brzdy, ktorá využíva trenie o atmosféru, ktoré zapríčiní spomalenie rakety, či v tomto prípade sondy Mars 3. Aerobraking je užitočná technika šetriaca palivo, ktoré by sa inak muselo použiť na brzdenie.

Následne pristávací modul otvoril pilotný padák a keď sa dostal pod rýchlosť zvuku, otvoril aj hlavný padák. Následne pristávací modul pomocou radarových signálov meral svoju vzdialenosť od povrchu. Na základe meraní tohto prístroja dokázal modul odštartovať poslednú pristávaciu sekvenciu tesne predtým, než narazil do povrchu.

Mars 3
Prenos z pristávacieho modulu Mars 3 tesne predtým, ako prestal vysielať. Zdroj: planetary.org

Pristávací modul misie Mars 3 aj napriek tomu vrazil do povrchu rýchlosťou okolo 70 km/h, no bol navrhnutý tak, aby dokázal náraz prežiť. Pristávací modul však vysielal len 20 sekúnd a poslal jednu nekvalitnú fotografiu.

Tagy
Close
Close