Solárne vetry chladnú pomalšie než by mali. Vedci prišli na to, kde je problém

Svoju pozornosť zamerali na skupinu takzvaných uväznených elektrónov

Slnko
Zdroj: NASA/SDO

Naša planéta je neustále utápaná v nekonečnom prúde solárneho vetra. Hoci je naša hviezda extrémne horúca, keď sa jej vetry dostanú k Zemi, sú oveľa teplejšie než by mali byť.  Vedci sa domnievajú, že prišli na to, prečo je tomu tak. Téme sa venuje portál sciencealert.com.

Vieme, že častice tvoriace plazmu v Slnečnej heliosfére sa ochladzujú počas toho, ako sa šíria do priestoru. Problémom je, že proces ochladzovania trvá oveľa dlhšie, než predpokladajú súčasné modely.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Ľudia študovali solárny vietor od jeho objavenia v roku 1959, no stále existuje niekoľko dôležitých vlastností plazmy, ktorým úplne nerozumieme,“ hovorí fyzik Stas Boldyrev z univerzity Wisconsin-Madison.

Vedci si spočiatku mysleli že solárny vietor sa ochladí hneď ako sa dostane ďalej od Slnka, no merania satelitov toto tvrdenie vyvracajú. Podľa nich je teplota vetra 10-krát väčšia, než sa čakalo. Vedci študovali pohybujúcu sa plazmu v laboratóriu a veria, že problém leží v mori uväznených elektrónov, ktoré nedokážu uniknúť zovretiu Slnka.

Vedci sa domnievajú, že prišli na to, prečo je tomu tak

Vďaka veľmi drobnej mase elektrónu, tieto častice dostanú náskok pred ťažšími iónmi, keď vystrelia zo slnečnej atmosféry. Za sebou nechajú skupinu pozitívne nabitých častíc a postupom času prevládne príťažlivosť medzi dvoma opačnými nábojmi. Táto príťažlivosť opäť pritiahne elektróny k sebe a magnetické polia opäť narobia medzi nimi chaos.

„Vracajúce sa elektróny sú opäť odrazené preč od Slnka, lenže opäť nedokážu uniknúť elektrickej sile hviezdy. Ich osudom je premávať z jednej strany na druhú a v tom prípade hovoríme o takzvaných uväznených elektrónoch,“ vysvetľuje Boldyrev.

Boldyrev a jeho tím veria, že tieto elektróny, ktoré behajú zo strany na stranu, hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa distribuuje tepelná energia medzi nimi. Dochádza ku zmenám v bežnej distribúcii rýchlosti častíc a ich teplôt, ktoré sa dajú následne predpovedať. Výsledky Boldyreva sa zhodujú s nameranými hodnotami solárneho vetra a môžu vysvetľovať, prečo teplota ubúda pomalšie, než sme si doteraz mysleli.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre