Pracovné ponuky
SpravodajstvoVeda a výskum

Slnečné búrky sú hrozbou pre naše elektronické zariadenia. Vedci pracujú na tom, ako ich predpovedať

Pripomínajú, že je dôležité porozumieť tomu, ako Slnko pracuje, aby sme sa mohli lepšie chrániť

Slnečné búrky sú dosť silné na to, aby dokázali narušiť naše elektronické vybavenie. Podľa novej štúdie tie najväčšie zasiahnu Zem každých 25 rokov a tie menej vážne, no stále nebezpečné, ku nám prichádzajú približne raz za 3 roky. Jedná sa o výsledok práce britských vedcov z Warwickovej univerzity a Antarktického prieskumu.

Búrky dokážu narušiť elektroniku, komunikačné zariadenia, letecké príslušenstvá a tiež satelity. Ich zdrojom sú narušenia v slnečnom povrchu, vďaka ktorým sú do vesmíru vystrelené nabité častice. Tie zasahujú magnetosféru Zeme, čo spôsobuje búrky. Častice môžu prísť z výronu koronálnej hmoty, interakciami v rotujúcich častiach, alebo dieram v koróne. Vysielajú vysokorýchlostný prúd solárneho vetra, ktorý môže cestovať dvakrát rýchlejšie, než ten bežný.

Najznámejší prípad Slnečnej búrky sa odohral v roku 1859 a ide o najväčší prípad búrky, aký bol zaznamenaný. Búrka vyradila z prevádzky telegrafné systémy v rôznych častiach sveta a zaskočila všetkých pracovníkov. Ďalší prípad nastal v roku 1989 v americkom štáte Quebec, kde vyradila elektrické rozvodné siete a spôsobila polárnu žiaru, ktorá bola viditeľná aj v južných štátoch, ako napríklad Texas.

Rastúce riziko

Solárne búrky sa stávajú čoraz väčším rizikom, najmä preto, že sa stávame čoraz viac elektronicky prepojení. Ohrozené nie sú len rozvodné siete, ale aj komunikačné systémy. Najohrozenejšími sú satelity, na ktoré sa naša spoločnosť spolieha viac, než si uvedomujeme. Vedci vypočítali, že ak by sa zopakovala búrka ako v roku 1859, škoda by sa vyšplhala na bilióny dolárov.

Vedci sa snažia prísť na to, ako podobné javy predvídať a nová štúdia poukazuje na to koľko a v akej intenzite sa búrky odohrávali.

„Najväčšie z búrok sú ojedinelým javom, avšak je nesmierne dôležité poznať, kedy majú prísť, aby sme mohli ochrániť naše technológie,“ hovorí Sandra Chapman, z univerzity vo Warwicku.

V roku 2012 Slnko vypustilo ničivý prúd častíc, ktorý vznikol z veľkého výronu koronálnej hmoty. Našťastie Zem nebola v jeho dráhe, no keby bola, jednalo by sa o jednu zo superbúrok.

Náš život sa stáva čoraz viac prepojený s elektronikou a práve preto by malo byť prioritou štúdie vedcov Slnko. Momentálne ho študuje niekoľko observatórií a sond, ktoré každým dňom pomáhajú rozširovať naše vedomosti, týkajúce sa domovskej hviezdy.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close